Je veľká vec pre národ, keď má svoj samostatný štát. To snáď ani tak doma necíti, ako v cudzine, a najviac som si uvedomil tu v Ríme, vo Vatikáne. Na myseľ mi prichádzali slová biskupa Mariána Blahu, akou okľukou a len pomocou kniežaťa Zamoyského sa dostal on aj s Dr. Aloisom Kolískom k sv. Otcovi. Ako sa on od nich dozvedel o útlaku slovenského národa a o uväznení slovenského kňaza Andreja Hlinku. Dnes tento slovenský národ mal tu priamo vo Vatikáne svojho diplomatického zástupcu v osobe najvernejšieho žiaka tohto väzneného Andreja Hlinku. Dnes tento slovenský národ mal tu vo Vatikáne svojho diplomatického zástupcu v osobe najvernejšieho žiaka tohto väzneného Andreja Hlinku, Karola Sidora. Vatikán, tento najmenší a pritom najväčší štát sveta, nás diplomaticky uznal a bol nám priateľsky naklonený. Aké to musia byť spomienky na prvý slovenský štát. Jedny boli určite veľmi radi, že po dlhoročných útrapách slovenského národa mohli nadobudnúť samostatnosť. No niektorý s odstupom času sa pozerajú na túto časť histórie ako na veľký "biľak" a čiernu škvrnu slovenského národa. Nuž tak či onak patrí to do histórie Slovenska.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára