pondelok 24. apríla 2017

Svätý Marek

Marek je autorom druhého evanjelia. Mal latinské meno, podľa historikov bol pôvodom Žid, synovec svätého apoštola Petra. Zdá sa že nepatril k učeníkom Pána Ježiša Krista, keďže v tých časoch bol ešte mladíkom. Pri opise udalostí umučenia vo svojom evanjeliu spomína bezvýznamnú príhodu, pri ktorej vojaci chytili nejakého mladíka zahaleného do plachty. Ten im však plachtu nechal v rukách a ušiel. Niektorí tvrdia, že to bol práve evanjelista svätý Marek, keďže ostatní evanjelisti o tejto príhode mlčia. Po Turiciach Marek hlásal evanjelium spolu s Barnabášom a Pavlom. Z tejto prvej misijnej cesty svätého Pavla sa však predčasne vrátili do Jeruzalema. (Sk 13, 13) Neskôr sprevádzal Barnabáša na Cyprus a taktiež bol so svätými Petrom a Pavlom v Ríme. Založil podľa Euzébia cirkev v Alexandrii, tam bol aj biskupom a tu zomrel i mučeníckou smrťou.

1. Tretí zo siedmych hlavných hriechov?
2. Štát v ktorom sídli pápež?
3. Druhý zo Skutkov Telesného Milosrdenstva je Dávať piť ....... ?
4. Neveriaci apoštol?
5. Prvý zo siedmych hlavných hriechov?
6. Druhý zo siedmych darov Ducha Svätého je Dar .... ?
7. Boží posol?
8. Manželka Izáka?
9. Piate Božie prikázanie?
10. Kto slúži svätú omšu?


1








2







3







4





5




6








7





8






9









10





nedeľa 9. apríla 2017

Veľkonočná nedeľa

1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16

1. Štát v ktorom sídli pápež?
2. Starší syn Izáka?
3. Posledný zo siedmych hlavných hriechov?
4. Prvá sviatosť?
5. Brat Šimona Petra, učeník Pána Ježiša?
6. Piate Božie prikázanie?
7. Prvá Božská osoba?
8. Z akého dreva mal Noe postaviť Koráb? (Gn 6, 14)
9. Starý otec Abraháma?
10. Kainov brat?
11. Miesto, kde uvidíme Boha?
12. Do akej krajiny ušla svätá rodina pred Herodesom?
13. "Váš Boh je naozaj Boh bohov a Pán kráľov, ktorý odhaľuje tajomstvá, keď si dokázal odhaliť toto tajomstvo." Komu to povedal kráľ? (Dan 2, 47)
14. Ako sa volal Setov syn? (Gn 4, 26)
15. Tretia kniha Biblie?
16. Záver modlitby?

Najdôležitejšou bohoslužbou na svete bola veľkonočná bohoslužba, ktorú slávil Ježiš so svojimi učeníkmi vo večeradle v predvečer svojej smrti. Učeníci sa domnievali, že im Ježiš bude tradične pripomínať vyslobodenie Izraela z Egyptského otroctva. Ježiš však s nimi slávil vyslobodenie celého ľudstva z moci smrti. Vtedy v Egypte "krv baránka" uchránila izraelský národ pred zhubným dielom anjela smrti. Teraz to bol sám Boží Baránok, ktorého krv zachránil ľudstvo pred smrťou. Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie sú totiž znamením, že po smrti človeka získava nový život. Tak sa stáva Veľkonočná nedeľa najväčším sviatkom kresťanov.  

pondelok 3. apríla 2017

Vzkriesenie Lazára

Vždy keď stojíme tvárou smrti, či už je to smrť blízkych, alebo naša vlastná smrť, predstavuje tento okamih ťažkú skúšku našej viery. Vtedy si kladieme tie najdôležitejšie otázky, pýtame sa na zmysel všetkého. Neraz máme problém porozumieť počínaniu Boha, ktorého by sme najradšej brali na zodpovednosť za to, že mohol niečo také dopustiť. Ani učeníci nerozumejú Ježišovi, keď hovorí o Lazárovej smrti dokonca ani Marta s Máriou ho privítajú s výčitkou pre jeho zdanlivú ľahostajnosť ich odkazu o bratovej chorobe: "Keby si bol býval tu, nebol by umrel..." Boh nechce utrpenie ani smrť. A Ježišove slzy pri Lazárovom hrobe bez sprievodných slov hovoria o tom, že Boh nikdy nie je ľahostajný k bolesti človeka.
Ježiš môže vzkriesiť Lazára a On to aj urobí, no nie na to prišiel na svet. Vzkriesenie Lazára do tohto pozemského života bolo napriek svojej výnimočnosti len malinkým nepatrným bonusom, akýmsi nepodstatným prídavkom k nášmu životu, ktorý sa raz musí skončiť smrťou. Ježiš však prišiel na zem nám ponúknuť taký život, nad ktorým smrť nebude mať moc. Ten, kto v neho uverí, bude žiť, aj keď zomrie. A nik, kto v neho verí, nezomrie naveky. Veríš mi Marta, že vám chcem dať taký život, ktorý nebude ohrozovaný ani nebezpečiami, ani bolesťami, ani žiadnym strachom nového zomierania... pýta sa Boží Syn Lazárovej sestry. Pochybnosti, ba aj krízy viery sprevádzajú  človeka, keď všetko priam kričí, že smrť opäť cynicky triumfuje nad človekom. Nikdy nie je jasnejšie ako vo chvíľach smrti, že všetko naše úsilie či pachtenie nás nemôže priviesť ďalej ako po hrob. Tam sa zastavia aj naše kreditné karty, tam končí ich platnosť, tam končí zdravotné či životné poistenie, tam zastavia náš dôchodok... Za hrob ide s človekom jedine viera.
Aj apoštol Pavol hovorí, že smrť bude zničená, ako náš posledný nepriateľ. (1 Kor 15, 26) Dovtedy však smrť bude predstavovať najťažšiu skúšku našej viery. So záverom nášho života tu na zemi však Ježiš ohlasuje nový život, ktorý smrť definitívne porazí. Veríme tomu? Ak áno, tak potom už nie je vôbec dôležité, či Boh mi tým uzdravením zo smrteľnej choroby hodí do toho môjho žobráckeho klobúka, ktorým prosím o predlženie pozemského života o dva, päť, či desať rokov. A ak predsa nám Boh taký bonus pridá, tak len preto, aby sme mali čas dozrieť vo viere večný život.