utorok, 14. februára 2017

Sviatosť zmierenia

Spovedať sa možno nie je "in"; možno sa to zdá i ťažké a na začiatku si to vyžaduje veľké premáhanie. Ak hovoríme, že nemáme hriech, klameme sami seba a nie je v nás pravda. (1 Jn 1,8). Ale skutočnosť, že môžeme v živote začať znovu - skutočne nanovo - je jednou z najväčších milostí. Boh je milosrdný a túžobne si želá, aby sme jeho milosrdenstvo skutočne využili. Ten, kto oľutoval svoje hriechy a vyznal ich, otvára novú, čistú stránku v knihe svojho života. Realita hriechu sa často potláča. Mnohí sa dokonca domnievajú, že pocity hriechu by sa mali spracovať čisto psychologicky. Autentické pocity viny sú však dôležité. Je to ako v aute: keď nám tachometer ukazuje prekročenie povolenej rýchlosti, na vine nie je tachometer, ale vodič. Pred sviatosťou zmierenia človek samozrejme bojuje s určitými zábranami. Ich prekonanie je prvým krokom k vnútornému uzdraveniu. 
Keď v sebe pociťujeme príznaky choroby, ideme lekárovi, ktorý okamžite začne s liečbou. Predpíše nám zodpovedajúce lieky a my sa snažíme dodržiavať jeho pokyny. Zo skúsenosti vieme, že po krátkom čase pocítime úľavu v celom organizme. Niečo podobné poúka lekár Ježiš pre naše duše. Každý hriech je chorobou duše. Ak to myslíme so svojou vierou a láskou k Bohu aspoň trochu vážne, uznáme  svoju hriešnosť a zo všetkých síl sa snažíme dať Bohu vo svojom živote prvé miiesto.

nedeľa, 12. februára 2017

Mons. Jozef Zlatňanský

Dňa 11. februára 2017 o 18:30 zomrel Mons. Jozef Zlatňanský. Narodil sa 13. marca 1927 v Topoľčiankach okres Zlaté Moravce. Biskup spisovateľ, prekladateľ, pracovník Rímskej kúrie. Ľudovú školu navštevoval v rodnej obci, gymnázium v Zlatých Moravciach, zmaturoval roku 1946. Teológiu začal študovať v Bratislave (1946 - 1947) a v štúdiu pokračoval na Lateránskej univerzite v Ríme (1947 - 1952), kde ho 22. decembra 1951 vysvätili za kňaza. V rokoch 1952 - 1955 bol kaplánom v Tavode (Trident). Ďalším štúdiom dosiahol doktorát teológie na Pápežskej lateránskej univerzite (1955) a licenciát zo sociálnych vied na Pápežskej gregoriánskej univerzite (1959). V rokoch 1961 - 1964 bol profesorom filozofie v Pápežskom regionálnom seminári v Catanzare, potom do roku 1966 pracovníkom Sekretariátu vieroučnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu. V rokoch 1966 - 1969 pracoval v Kongregácii pre vieroučné otázky, najprv ako štúdijný pomocník - popri tom bol aj technickým tajomníkom Medzinárodnej teologickej komisie (1969 - 1975) - a potom ako vedúci náukového oddelenia (1975 - 1984). Medzitým (4. februára 1981) ho Svätý Otec poctil hodnosťou pápežského preláta. Roku 1984 bol vymenovaný za subsekretára Kongregácie a 11. 6. 1997 Stálej interdikasteriálnej komisie pre východnú Európu. Zároveň sa stal titulárnym biskupom diecézy Montefiascone; jeho biskupská vysiacka sa konala v Topoľčiankach 20. 7. 1997. Popri náročnej a zodpovednej práci v Kongregácii vykonalcenné služby prenasledovanej katolíckej Cirkvi na Slovensku, najmä v oblasti tlačového apoštolátu. Prispieval do viacerých zahraničných časopisov (Most, Hlasy z Ríma, Diakonia-Slovenský kňaz a pod.). Je autorom dvoch filozofických spisov Jestvuje Boh? (Rím 1975); Vývojová teória a pôvod človeka (Rím 1978). Ako aktívny príslušník hnutia Focolare pripravil tri zväzky rozjímaní Slovo života (Rím 1973, 1976 a 1980). Zrevidoval a do tlače pripravil Filozofiu od L. Bogliola (6 zväzkov: Pravda o bytí, Teodícea, Filozofická antropológia, Logika a estetika, Etika, Kozmológia; Rím 1974 - 1981), Dogmatiku od  M. Schmausa ( Rím 1977 - 1988) a Morálnu teológiu od A. Gunthora. Spolupracoval na prekladoch diel Dialógy s Pavlom VI. (Rím 1969; author J. Guitton) a Teológia (Rím 1969; author Francis J. Sheed). Ako dlhoročný a stály spolupracovník Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme pripravil do tlače viacero dôležitých monografií. Ako zodpovedný redaktor urobil v spolupráci s inými odborníkmi revíziu slovenského prekladu Katolíckej cirkvi podľa typického latinského vydania.

štvrtok, 2. februára 2017

Sviatosť Eucharistie

Slovo eucharistia pochádza z gr. slova vďakyvzdanie. Eucharistia znamená v pôvodnom význame ďakovnú modlitbu. Eucharistia je tajomným stredobodom všetkých týchto sviatostí, pretože Ježišova obeta na kríži sa pri premenení sprítomňuje skrytým nekrvavím spôsobom. Tak sa slávenie Eucharistie stáva "prameňom a vrcholom celého kresťanského života". Eucharistia je súhrnom našej viery. Nejestvuje nič väčšie, čo by sme ešte mohli dosiahnuť. Keď prijímame eucharistický chlieb, zjednocuje sa s láskou Ježiša, ktorý dal za nás svoje telo na dreve kríža. Keď pijeme z kalicha, zjednocujeme sa s tým, ktorý za nás vylial svoju krv. Svätý Augustín hovorí o eucharistií: Bolo to, akoby som počul hlas zhora: Som pokrmom silných; dospievaj a potom zo mňa jedz! Nepremeníš ma však v seba ako telesný pokrm, ale ty sa premeníš vo mňa. "Váš život sa musí odvíjaťod Eucharistie. Zamerajte svoj pohľad na toho, ktorý je Svetlom; priblížte svoje srdcia až k jeho Božskému srdcu. Proste ho o milosť, aby ste ho milovali, o odvahu, aby ste mu dokázali slúžiť. Túžobne ho hľadajte." Matka Tereza.