utorok, 31. januára 2017

Sviatosť birmovania

Birmovanie je sviatosť ktorá dovršuje krst a v ktorej dostávame dary Ducha Svätého. Kto sa v slobode rozhodne žiť ako Božie dieťa a kto požiada o Ducha Svätého prostredníctvom vkladania rúk a pomazania Krizmou, dostane silu svedčiť o Božej láske slovom i skutkom. Stáva sa tak plnohodnotným a zodpovedným členom Katolíckej cirkvi. Skôr ako tréner pošle hráča na futbalové ihrisko, položí mu ruku na rameno a udelí mu posledné pokyny. Podobne možno chápať aj birmovanie. Aj na našom pleci je položená ruka. Vstupujeme na ihrisko života. Skrze Ducha Svätého poznávame, čo máme robiť. On nám vlieva svoju motiváciu až po končeky prstov. Jeho poslanie nám znie v ušiach. Vnímame jeho pomoc. Nechceme sklamať jeho dôveru a chceme viesť hru k víťazstvu pre neho. Stačí len chcieť a počúvať ho. Pri birmovní je duši pokrsteného kresťana vtlačená nezmazateľná pečať, ktorú možno prijať len raz a ktorá pôsobí vzrast krstnej milosti. Dar Ducha Svätého je sila zhora, v ktorej birmovanec vlastným životom vydáva vierohodné svedectvo milosti svojho krstu a stáva sa Kristovým "svedkom". Každý kresťan katolík, ktorý prijal sviatosť krstu a je v stave milosti, môže a má pristúpiť  k sviatosti Birmovania. Sviatosť birmovania udeľuje za obvyklých okolností Biskup. Ak je to potrebné, môže biskup poveriť aj nejakého kňaza. V nebezpečenstve smrti sviatost birmovania môže udeliť každý kňaz. 

nedeľa, 22. januára 2017

Sviatosť krstu

Čo je to krst? 
Krst je cesta z ríše smrti do života je to brána do Cirkvi a začiatok trvalého spoločenstva s Bohom. Krst je základná sviatosť, brána, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Zjednocuje nás s Ježišom Kristom, vťahuje nás s Ježišom Kristom do jeho vykupiteľskej smrti na kríži, a tak nás vyslobodzuje z moci hriechu, očisťuje od všetkých osobných hriechov a umožňuje nám spolu s ním vstať z mŕtvych k životu, ktorý sa nekončí. Pretože krst je zmluvou s Bohom, človek musí povedať svoje slobodné "áno". V prípade krstu malých detí vyznávajú vieru ich rodičia ako zástupcovia.
Ako sa udeľuje krst?
Klasická forma krstu prebieha tak, že ten, kto prijíma krst, sa tri razy ponorí do krstnej vody. Väčšinou sa však tomu, kto prijíma krst, tri razy leje voda na hlavu pričom ten, kto udeľuje krst, hovorí: "(Meno krsteného), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého." Voda symbolizuje očistenie a nový život. Túto skutočnosť vyjadroval už Jánov krst pokánia. Krst, ktorý sa udeľuje v mene Otca i Syna i Ducha Svätého vodou, je viac ako znakom obrátenia a pokánia. Je to nový život v Kristovi. A preto ešte nasleduje pomazanie olejom, oblečenie bieleho rúcha a zapálenie krstnej sviece. 
Kto môže byť pokrstený a čo sa vyžaduje od čakateľa na krst? 
Krst môže prijať každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený. Jediným predpokladom krstu je viera, ktorá sa pri krste musí verejne vyznať. Človek, ktorý chce prijať kresťanskú vieru, nemení iba svoj pohľad na svet. Vstupuje totiž na cestu učenia sa (Katechumenát), na ktorej sa pripravuje prijať Boží dar v krste. Osobným obrátením a krstom sa stáva novým človekom, živým údom Kristovho tela - Cirkvi. 
Prečo Cirkev krstí malé deti?
Cirkev sa od svojho počiatku drží tradície krstiť malé deti. Má to jediný dôvod: skôr ako sa my rozhodneme pre Boha, Boh sa už dávno rozhodol pre nás. Krst je teda milosť, nezaslúžený dar Boha, ktorý nás bezvýhradne ujíma. Preto verjici rodičia, ktorí si želajú pre svoje dieťa to najlepšie, žiadajú krst, v ktorom sa dieťa vyslobodzuje z vplyvu dedičného hriechu a z moci smrti. Krst detí predpokladá, že kresťanskí rodičia budú pokrstené dieťa uvádzať do viery a do kresťanského života. Ten, kto dieťaťu odopiera krst pre nesprávne chápanú liberálnosť, dopúšťa sa na ňom bezprávia. Tak ako nemožno dieťaťu odoprieť lásku, pre ktorú sa samo tiež dokáže rozhodnúť až neskôr, nemali by veriaci rodičia odoprieť svojmu dieťaťu Božiu milosť v krste, ak sa nechcú na ňom dopustiť príkoria. Tak ako sa každý človek rodí so schopnosťou rozprávať, čo sa však musí naučiť, tak sa každý človek rodí so schopnosťou veriť, musí sa však viere učiť. Krst však nemožno nikomu nanútiť. Ak bol niekto pokrstený ako malé dieťa, musí svoj krst neskôr ratifikovať vlastným životom - to znamená, že musí k nemu povedať z vlastnej vôle svoje "áno", aby mohol začať prinášať ovocie.
Kto môže krstiť?
V obvyklých prípadoch sviatosť krstu udeľuje Biskup, kňaz alebo diakon. V prípade núdze môže pokrstiť každý kresťan, ba dokonca každý človek, keď má úmysel konať to, čo koná Cirkev: vyleje na hlavu krsteného vodu a vysloví formulu: "(Meno krsteného), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého." Krst je taký dôležitý, že ho môže udeliť dokonca aj nepokrstený človek. Musí mať pri tom úmysel konať to, čo koná Cirkev, keď krstí.
Je krst skutočne jedinou cestou ku spáse?
Pre všetkých, ktorí prijali evanjelium a počuli, že Kristus je "cesta, pravda a život"(Jn 14,6), je krst jedinou cestou k Bohu a ku spáse. Zároveň však platí, že Ježiš Kristus zomrel za všetkých ľudí. Preto cestou ku spáse nachádzajú aj tí, ktorí nemali príležitosť skutočne poznať Ježiša a vieru a ktorí s úprimným srdcom hľadajú Boha a žijú podľa svojho svedomia (takzvaný krst túžby). Boh nám dal sviatosti ako prostriedky spásy. Preto ich Cirkev musí  ľuďom neunavne  ponúkať. Keby sa vzdala tohto svojho poslania, spreneverila by sa svojej úlohe, ktorú dostala od Boha. Boh sám však nie je viazaný na svoje sviatosti. Tam, kam sa Cirkev či už z vlastnej viny alebo z iných dôvodov nemôže dostať alebo kde nie je úspešná, Boh sám pripravuje človeku inú cestu ku spáse.

Sedem sviatosti Cirkvi

Všetky sviatosti sú stretnutím s Ježišom Kristom, pretože on sám je sviatosťou všetkých sviatostí. Rozdeľujú sa na iniciačné sviatosti, ktoré uvádzajú do kresťanského života: Krst, Birmovanie a Eucharistia a ďalej sú to sviatosti uzdravujúce: Sviatosť zmierenia (pokánia) a sviatosť pomazania nemocných a napokon na sviatosti spoločenstva a poslania: sviatosť manželstva a sviatosť posvätného stavu. Krst nás spája s Ježišom Kristom. Birmovanie nám udeľuje jeho Ducha. Eucharistia nás s ním zjednocuje. Sviatosť pokánia nás zmieruje s Ježišom. Sviatosťou chorých nás Ježiš uzdravuje, posilňuje a potešuje. Vo sviatosti manželstva nám Ježiš sľubuje svoju lásku v našej láske a svoju vernosť v našej vernosti. Prostredníctvom sviatosti kňazstva môžu kňazi odpúšťať hriechy a sláviť svätú omšu. 

piatok, 6. januára 2017

Zjavenie Pána, Epifánia, Traja králi

Dnes slávime sviatok Zjavenia Pána, zjavenia sa svetla, troch kráľov. Človek má strach z tmy čaká na svetlo. Tento obraz svetla a tmy používa Sväté Písmo aby vyslovilo našu situáciu pred Bohom. Cela zem je zahalená temnotou, človek ako inštinktívne očakáva svetlo čaká záchranu spasiteľa. A tu ako odpoveď na naše očakávanie začína sa Pán zjavovať vo vyvolenom národe, ako prichádzajúce svetlo. Nakoniec nám zažiaril plným svetlom Ježíš Kristus. To je ta radostná zvesť, ktorá sa dnes nesie svetom. On je to pravé svetlo ktoré osvecuje každého človeka. Táto sprava o svetle vyčítaná z hviezd podnietila mudrcov na východe, aby sa vydali na cestu za svetlom. Táto sprava vzrušuje celý kresťanský svet. Aj on je citlivý na svetlo, a preto dnešný sviatok hlása dnešnému svetu: Svetlo prišlo na svet už je tu, otvorte srdcia jeho radostnému jasu. Rozhodnutie mudrcov vydať sa na tak dlhú a riskantnú cestu za akýmsi novonarodeným kráľom, ktorého príchod vraj predpovedali mudrci nebolo jednoduché. Určite to vyvolalo údiv u nich i známych. Mudrcov zaiste chceli od ích úmyslu odhovoriť. Ale oni dali na viac, na ích vnútorný hlas, a žiarivú hviezdu ako na reči svojho okolia. Podobne sa čudujú i dnes neverci z nášho okolia nad nami, keď ideme do kostola. Nikdy v dejinách nebol kresťan tak tvrdo konfrontovaný s týmito otázkami ako dnes. Kresťanské modely ľudského správania, posvätené stáročnou tradíciou a povyšované na nedotknuteľné zákony stratili na spoločenskej úrovni svoju platnosť. Dnes každý jednotlivý človek je odkázaný sám na seba nachádza oporu iba v spoločenstve veriacich. My dnes stojíme v situácii mudrcov z východu ísť alebo neísť, mudrci sa rozhodli ísť a vzali na seba riziko a ťarchu cesty a našli spasiteľa. My sa pýtajme sami seba prečo mnohokrát v svojom živote zostaváme na pol ceste. Prečo nepokračujeme ako mudrci ďalej, aby sme hľadali Boha. Oni kráčali za vonkajším znakom, my kráčame za vnútorným hlasom, oni podstúpili dlhu a ťažkú cestu aby ho našli v krajine Jakubových potomkov. My zasa aby sme ho našli v Eucharistii, núdznych a blížnych ktorí trpia a sú odkázaní na nás. Boh vychádza človeku v ústrety nie na pol cesty, ale až po krajnosť nielen v posloch, ale sám v sebe stáva sa človekom berie na seba náš ľudský život v Ježišovi Kristovi osvecuje celý náš život od kolísky až po hrob ba až za hrob. Dnes slávime sviatok keď sa zjavila dobrota Boha, nášho Spasiteľa. Slávime svätý deň ozdobený troma zázrakmi: dnes hviezda priviedla mudrcov k jasliam, dnes sa na svadbe stalo z vody víno, dnes sa dal Kristus Jánovi pokrstiť v Jordáne, aby nás spasil.