utorok, 19. apríla 2016

Sto rokov od smrti ThDr. Jána Dudeka

Dňa 19. apríla 2016 si v zlatomoravskej farnosti pripomenuli sto rokov od smrti svojho rodáka ThDr. Jána Dudeka. Hlavným celebrantom bol kňaz nitrianskej diecézy Mgr. Lukáš Ložek, a koncelebrantom bol dekan zlatomoravského dekanátu Mons. Marián Javor.
ThDr. Ján Dudek bol rozhľadený človek. Vydal množstvo článkov, ktoré sa netýkali len viery či náboženstva. Mal vynikajúce kázne. Bol vynikajúcim pedagógom či teológom. Rektor malého seminára v Nitre kde prednášal dogmatickú teológiu.

sobota, 16. apríla 2016

Akcia K

Presne pred 66 rokmi konkrétne, z 13. na 14. apríla 1950 sa vtedajšom Československu komunistická strana rozhodla skoncovať mužskými rehoľami. Bol to tvrdý a nekompromisný zásah do slobody, mnohých mladých mužov ba i porušenie práv na slobodu vierovyznania. Táto akcia pod názvom Akcia K bola schválená na predsedníctve KSČ vo februári 1950. Hlavným cieľom bolo prinútiť rehoľníkov, aby sa vzdali rehoľného života i nemenej podstatné malo byť oslabenie vplyvu na ľudí. Bolo rozhodnuté, že sa zasiahne naraz, počas jednej noci formou dobre pripraveného úderu, ktorý by postavil našu aj zahraničnú verejnosť pred hotovú vec. Presne o polnoci z 13. na 14. apríla 1950 obsadili príslušníci Ľudových milícií, Verejnej bezpečnosti a Štátnej bezpečnosti všetky mužské kláštory v celom Česko-Slovensku. Rehoľníkov už nadránom autobusmi rozvážali do záchytných kláštorov, pričom ich rozdelili do troch skupín. Predstavených a takzvaných najreakčnejších sústredili v „kárnom kláštore“ v Pezinku, ostatných do štyroch ďalších kláštorov v Hronskom Beňadiku, v Šaštíne, Jasove a v Podolínci. Za najnebezpečnejších považovali jezuitov. Tí boli od ostatných izolovaní. Život v sústreďovacích kláštoroch nemal ďaleko od pobytu vo väzení. Napríklad v Podolínci, kde panoval najprísnejší režim, zakrátko pribudli na oknách mreže, kláštor obohnali ostnatým drôtom. Strážili ho ozbrojenci so psami a na poriadok dohliadali strážcovia z Leopoldovskej väznice. 


utorok, 12. apríla 2016

Svätý Stanislav

Sviatok svätého Stanislava mučeníka slávime 11. apríla. Svätý Stanislav sa narodil okolo roku 1030 v mestečku Szczepanów v Poľsku. Študoval v Liege v Belgicku. Stal sa kňazom a po biskupovi Lambertovi roku 1071 krakovským biskupom. Žil v prísnej chudobe. Svoju cirkev spravoval ako dobrý pastier, podporoval chudobných a každý rok navštívil všetkých kňazov. Rozhnevaný kráľ Boleslav II. zabil Stanislava 11. apríla 1079 počas svätej omše v kostole sv. Michala za to, že ho karhal. Pápež Inocent IV. roku 1253 vyhlásil Stanislava za svätého. Je Patrónom Poľska a osobitne mesta Krakow.


sobota, 2. apríla 2016

Homília Štefana Kluberta na BIelu Sobotu

V roku 1979 na Bielu sobotu kňaz Štefan Klubert predniesol túto homíliu. 
   Uložením mŕtveho tela Ježišovho do hrobu, zdalo sa, že s ním uložili aj jeho ideály a jeho evanjelium do hrobu. Zapečatený náhrobný kameň má byť toho zárukou. Učeníci zo strachu pred možnými represáliami sa skryli. Ľud svoje zmýšľanie prejavil pred Pilátom a pri ukrižovaní. Teda všetky predpoklady k tomu, aby veľkňazi, farizeji a nepriatelia Kristovi mohli byť spokojní. Ježiša zlikvidovali, odstránili. Istota je však istota. Prišli k Pilátovi a povedali mu. Pane, rozpamätali sme sa, že nám ten zvodca ešte zaživa povedal: "Po troch dňoch vstanem." Rozkáž teda strážiť hrob, aby azda neprišli jeho učeníci, neukradli ho a nepovedali ľudu - "Vstal z mŕtvych!" A bude posledný blud horší ako prvý. Pilát im povedal: "Máte stráž. Choďte a strážte, ako viete!" Odišli teda a zabezpečili hrob tým, že zapečatili kameň a postavili stráž. Ženy, po tom čo Ježiša pochovali a chlapi privalili kameň, nevedeli o tom čo Ježiša pochovali a chlapi privalili kameň, nevedeli o tom čo sa odohralo pred Pilátom ani pri hrobe. Vo sviatok zachovávali predpis a nevychádzali z domu. Nazdávali sa, že všetko je tak ako keď ony od hrobu v piatok odišli.
   Keď pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária matka Jakubova i Salome nakúpili voňaviek a vybrali sa, aby ho pomazali. (aby dokončili balzamovanie) A v prvý deň týždňa (t.j. v našu nedeľu) včas ráno, keď už slnko vyšlo, išli ku hrobu. I hovorili si navzájom. "Kto nám odvalí kameň od vchodu?" Keby boli predpokladali alebo vedeli, že pri hrobe stojí stráž, nemali by tie starosti. Však by poprosili chlapov, aby im kameň odvalili. Ženy však táto problematika a táto starosť neodradila. Nevrátili sa necúvli, neostali bezradne doma, ale išli za Ježišom. Keď ta došli poohliadli, videli, že kameň je odvalený: bol totiž veľmi veľký.