nedeľa, 28. februára 2016

Judaizmus

   Spolu s islamom a kresťanstvom sa zaraďuje medzi tzv. náboženstvá knihy. Židia celého sveta boli a sú jedným ľudom, spojení silným, navzdory vonkajším rozdielom vo zvykoch, či obliekaní. Tak majú spoločné všetky dôležité prvky. Národnú pamäť, nádej, biblické texty, ktoré všade čítajú počas celého roka v rovnakom poradí, taktiež modlitebnou knihu pre každodenné bohoslužby, rituálny poriadok a verne zachovávajú náuku a prikázania Biblie.
  Judaizmus je kresťanstvu najviac blízky. Kresťanstvo z neho vychádza. Róbert Sarka sa vyjadril spojitosti medzi kresťanstvom a judaizmom takto: "Už pred Kristom existovala v  judaizme tradícia, ktorú kresťanstvo sčasti absorbovalo. Židia sa snažili udržať a šíriť nariadenia Mojžišovho zákona. Tieto tradície sa kryštalizovali v židovských rodinách a náboženských obradoch." Rodina sa spájala s odovzdávaním prvej náboženskej skúsenosti.
   Judaizmus je úzko spojený a viaže sa na konkrétny národ. Ich meno pochádza z hebrejského slova označujúceho obyvateľov starovekej Judei, časti biblickej izraelskej zeme. Predkovia Židov podľa Biblie vyšli z Krajiny Kanaán - Bohom zasľúbenej zeme. Prísľub sa spája s osobou Abraháma, ktorý uzavrel s Bohom zmluvu. Najdôležitejšími osobnosťami sú nielen Abrahám a Mojžiš, ale i Izák a Jakub. Okrem toho vyvolenie Abraháma malo byť požehnaním pre všetky národy.
   Najvyšším stupňom proroctva je zjavenie Tóry a jej predpisov. Myslí sa tým prorocké videnie Mojžiša, ktorému bola daná Tóra na Sinaji pred celým národom a ktorý až do svojej smrti prijímal Božie zjavenie. Mojžiš bol najväčším zo všetkých prorokov. Hebrejské slovo Tóra znamená učenie, ako sa má žiť. Preto je dôležité poznať Tóru a študovať ju. Každý Žid je povinný pravidelne sa Tóru učiť. Štúdium Tóry má zvláštny vplyv na študujúcich, ako aj na celý svet. Tóru dostal Izrael skrze Mojžiša. Je koreňom celej múdrosti, viery správania, zákonov, správneho chovania, mravnosti a všetkých zjavení sveta.

pondelok, 1. februára 2016

Obetovanie Pána

Sviatok Obetovania Pána bol známy v Jeruzaleme už v 4. storočí. V Ríme ho prijali v 7. storočí. Od 10. storočia mal sviatok názov Očisťovanie Panny Márie. V súlade s východnou tradíciou bol roku 1960 vyhlásený za sviatok Pána. V novom liturgickom kalendári 1969 dostal názov Praesentatio Domini Obetovanie Pána. Sviatok obetovanie Pána ľudovo nazývaný Hromnice v tento sviatok si pripomíname prinesenie Ježiša do chrámu na 40. deň po jeho narodení, ako aj stretnutie so spravodlivým Simeonom. V tento deň sa zvyknú v chrámoch posväcovať sviečky zvané hromničky.