streda, 23. septembra 2015

Francesco Forgione

Francesco Forgione, čiže Páter Pio je svätcom 20. storočia. Prečo som sa práve dnes rozohodol o ňom napísať? Páter Pio sa práve dnes 23. septembra narodil pre nebo. O Pátrovi Piovi bolo známe, že sa rozprával s anjelmi strážcami a mal dar byť zároveň na dvoch miestach (tzv. bilokácia). Viedol tiež fyzický boj s démonmi, v ktorom často utŕžil modriny.
Pre spomínané dary sa z neho stal „predmet" vášnivého zbožňovania, ba niekedy až hystérie. Keď sa rozniesol chýr, že Pia majú preložiť do iného kláštora, ľudia zo San Giovanni Rotondo postavili naokolo barikády a vyhrážali sa násilím každému, kto by Pia odviedol. A keď kráčal pomedzi zástupy do kostola slúžiť svätú omšu, ľudia si trhali kúsky z jeho rúcha a bili sa medzi sebou o miesta v prvých laviciach v kaplnke. Dokonca turistom, ktorí sa zháňali po suveníroch pripomínajúcich stigmatizovaného kňaza, predávali kusy látky namočenej do kozacej krvi. Zopár diecéznych kňazov závidelo Piovi jeho popularitu a spolu s niektorými obyvateľmi mesta podali do Ríma nepravdivé informácie. Vatikán na ne reagoval opatreniami, ktoré mali zamedziť Piovu úžasnú obľubu. Približne od roku 1922 nesmel svojim duchovným deťom písať a v rokoch 1931 až 1933 mal zakázané verejne slúžiť svätú omšu a spovedať.


Pozri aj iné články o Pátrovi Piovi:
Páter Pio
Padre Pio da Pietrelcina
Páter Pio o modlitbe

utorok, 22. septembra 2015

Svätý Emerám, biskup

Dnes si pripomíname mučenícku smrť svätého Emeráma. Emerám pochádzal z kraja Akvitánia, ktoré sa nachádza vo Francúzku. Narodil sa v tejto oblasti v meste Poitieres. Pochádzal zo šľachtickej rodiny dostal dobré vzdelanie a výchovu. Pôsobil ako misijný biskup v Bavorsku. Krivo ho obžalovali z cudzieho zločinu a v roku 722 podstúpil krutú mučenícku smrť. Emerám je pochovaný v kostole sv. Juraja v Regensburgu. V polovici 8. storočia dali postaviť na mieste jeho umučenia kostol a takisto aj v Regensburgu na jeho počesť. Jeho pozostatky preniesli do tohto kostola. Každoročne 22. septembra sú vystavené k úcte. Salzburský arcibiskup Adalrám posvätil v Nitre okolo roku 833 na počesť tohto mučeníka pre knieža Pribinu kostol, ktorý je prvým historicky známym kostolom na Slovensku.


foto: http://www.biskupstvo-nitra.sk/biskupsky-urad/kolegium-konzultorov/

nedeľa, 20. septembra 2015

Národný pochod za život 2015

Dnes 20. septembra 2015 sa v Bratislave uskutočnil Národný pochod za život. Na ktorom sa zúčastnilo približne 70 000 ľudí. Hlavným cieľom pochodu je ochrana života, hlavne toho nenarodeného.

piatok, 18. septembra 2015

David Tencer nový biskup v Reykjaviku

Pápež menoval za biskupa diecézy Reykjavík na Islande rodáka z Novej Bane Dávida Tencera. Kapucín Dávid pôsobil ako správca farnosti na Islande v S. Þórlákur v Reyðarfjörðure. P. Dávid Tencer OFM Cap. sa narodil 18. mája 1963 v Novej Bani na Slovensku a teologické štúdiá ukončil na Komenského univerzite v Bratislave a v seminári tejto diecézy. Za kňaza bol vysvätený 15. júna 1986, pričom bol inkardinovaný do diecézy Banská Bystrica. Následne pôsobil štyri roky ako kaplán. V roku 1990 vstúpil do slovenskej provincie kapucínov. Po noviciáte pokračoval v štúdiách v Ríme, kde v roku 1994 dosiahol licenciát z teológie. 28. augusta 1994 zložil rehoľné sľuby.
Pôsobil ako farár v Holíči a v r. 1996 bol pozvaný do Hriňovej, aby tam založil nový kláštor, ktorý sa potom stal miestom na formáciu kapucínskych postulantov. P. Tencer tam vykonával funkciu rektora až do roku 2002. V r. 2003 bol menovaný predstaveným kláštora v Žiline. Napokon v roku 2004 odišiel na Island, aby sa venoval misiám a priviedol tam kapucínov. Začal ako vikár v kostole Stella Maris v Reykjavíku a následne sa stal farárom vo farnosti S. Þórlákur v Reyðarfjörðure, kde pôsobí doteraz.
V r. 2008 Diecéza Reykjavík slávila 40 rokov svojej existencie. Biskup Reykjavíku je členom sedemčlennej biskupskej konferencie škandinávskych krajín, vrátane Dánska, Grónska, Fínska, Islandu, Nórska a Švédska.


Text zverejneny na internetovej stranke TK KBS (tkkbs.sk) http://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20150918032

pondelok, 14. septembra 2015

Sviatok Sedembolestnej Panny Márie, Patrónky Slovenska

Obraz trpiacej Panny Márie pod Pánovým krížom bol nášmu národu odpradávna útechou a posilou v toľkých utrpeniach. Najznámejším pútnickým miestom na počesť Sedembolestnej Panny je šaštínsky chrám, kde sa ona osobitne uctieva. Šaštín je mestečko na západnom Slovensku, jedno z najznámejších mariánskych pútnických miest so zázračnou sochou Sedembolestnej Panny Márie z roku 1564. Nábožná Angelika Bakičová, manželka hradného pána Imricha Czobora, zažila od svojho manžela veľa trpkosti. Raz vezúc sa s ním v koči, došlo k manželskej hádke prudký manžel Imrich nechal zastaviť koč a Angelika sa musela s koča porúčať i so svojou komornou. Ponížená Angelika so slzami v očiach na tomto mieste pokľakla a začala sa modliť K Sedembolestnej Matke za obrátenie manžela. Vzorom sa jej stala Panna Mária, ktorá v tichosti znášala utrpenie. Možno dnes by mnoho žien pristúpilo k výčitkam, kriku, nadávkam, ohováraniu. No však Angelika nie nebola taká a vzorom jej bola Panna Mária. Zároveň Angelika dala sľub, že ak sa manžel skrz vrúcnu modlitbu zmení dá zhotoviť sošku Panny Márie Sedembolestnej a z úcty ju dá postaviť na tomto mieste, na pamiatku tejto udalosti. Stalo sa. Keď sa uberala poľnou cestou s komornou späť, udivene Angelika zbadala svojho manžela. Manžel vystúpil s koča a so slzami v očiach ju objal a prosil o odpustenie. Angelika mu šťastná povedala o svojom sľube, ktorý učinila. I dala vyhotoviť sochu, ako sľúbila. V roku 1736 prišli do Šaštína pavlíni, vybudovali tam kláštor s nádherným barokovým kostolom. Sem prichádzajú veriaci zo všetkých strán ako synovia a dcéry k svojej milovanej matky. Pápež Benedikt XIII. roku 1717 dovolil, aby Slováci uctievali Pannu Máriu Sedembolestnú ako osobitnú patrónku Slovenska. Pápež Pavol VI. roku 1964 vyznačil šaštinský mariánsky chrám titulom "basilica minor" a roku 1966 ustanovil a vyhlásil Sedembolestnú Pannu Máriu za hlavnú patrónku celého Slovenska u Boha. Dňa 15. septembra 2015 na sviatok Sedembolestnej bol hlavným kazateľom arcibiskup Cyril Vasil, ktorý mal ako vždy vynikajúcu kázeň s ktorej vyberám týchto pár riadkov: "...Tí, ktorým bola autorita ľudským, alebo i Božím právom zverená s ňou neraz ľahkomyseľne a hriešne hazardujú, zabúdajúc na to, že práve vtedy, keď sa s pocitom nadradenosti, bez lásky a bez zodpovednosti stavajú pred tých, ktorí boli zverení ich starostlivosti, v skutočnosti v ich srdciach búrajú aj zvyšky dôvery a podkopávajú základy rodinného, občianskeho i cirkevného spoločenstva. A je úplne jedno, či by sa tak správal otec alebo matka dávajúci zlý príklad svojim deťom, úradník, čakajúci na úplatok, alebo jednajúci s človekom ako s číslom, najčastejšie ako s nulou, policajt, ktorý nechráni a nepomáha ale zneužíva svoju právomoc, kňaz, ktorý je povýšenecký, lakomý alebo hrubý, biskup, ktorý by sa v prvom rade vnímal cez prizmu svojho úradu, alebo minister, či poslanec, keď sa školene usmieva do kamery šliapuc si po jazyku, popierajúc fakty odkazujúc nám tak nepriamo, že mu aj tak nič nemôžeme urobiť. ..."

piatok, 11. septembra 2015

ThDr. Ján Dudek

Dovolím si tvrdiť, že po dvoch veľkých osobnostiach Mons. Jozefovi kardinálovi Samassovi a Mons. Štefanovi Lipovníckom je treťím velikánom zlatomoravského episkopátu ThDr. Ján Dudek. Narodil sa v Zlatých Moravciach 22. júla 1858. Ján Dudek bol najstarším dieťaťom Imricha a Anny  rodenej Šindlerovej. Otec Jána Dudeka Imrich Dudek bol krajčírom. Ján Dudek bol pokrstený v deň svojho narodenia miestnym farárom Alojzom Reiterom. Krstnými rodičmi sa stali krajčír Michal Štift a Anna Kordošová manželka Františka Rákovského. Základnú školu Ján Dudek absolvoval vo svojom rodisku, nižšie triedy gymnázia v Leviciach a 5. a 6. triedu na nitrianskom gymnáziu. V roku 1875 sa stal bohoslovcom nitrianskeho seminára. O rok neskôr maturoval s vyznamenaním. Bol veľmi dobrým študentom. Teológiu študoval na budapeštianskej univerzite v rokoch 1877 - 1881. Zvolili ho duktora v seminári. Po kňazskej vysviacke bol kaplánom v Bánovciach nad Bebravou odtiaľto ho biskup Augustín Roškováni pozval do malého seminára v Nitre aby tu vyučoval prírodné vedy a matematiku, pretože bol práve v núdznej situácii. ThDr. Ján Dudek zomrel 19. apríla 1916 v Budapešti. Úryvok je z publikácie Kňazi zo Zlatých Moraviec od autorov Ložek Lukáš a Víglaský Roman.

utorok, 1. septembra 2015

Svätý Egídius

Svätý Egídius bol pustovníkom. Kto je to pustovník? Pustovník je ten človek, ktorý zasvätil svoj život dosahovaniu náboženskej dokonalosti v samote a izolácii od zvyšku spoločnosti. Život alebo stav pustovníka sa nazýva pustovníctvo. Slovo pustovník pochádza z latinského anachorét - utiahnuto žijúci človek. Egídius žil na prelome 7. a 8. storočia na území Francúzska. Bol zakladateľom a opátom kláštora Saint Gilles v Provence. Kláštor Saint-Gilles je benediktínsky kláštor vo francúzskom mestečku Saint-Gilles v departemente Gard. Egídius, ktorého náhrobok sa v kláštore zachoval, je katolíkmi považovaný za mocného prosebníka v prípade neplodnosti. Po celý stredovek preto smerovali do kláštora početné posolstvá s cennými darmi, aby manželky panovníkov porodili následníkov svojich manželov.