utorok, 25. augusta 2015

Svätý Jozef de Calasanz, kňaz

Dnes si pripomíname ľubovoľnú spomienku kňaza Jozefa Kalazánskeho. Svätý Jozef Calasanz sa narodil v Aragonsku 11. marca 1557. Najprv bol biskupský sekretár a vizitátor. V roku 1592 šiel do Ríma ako teológ kardinála Marcantonia Colonnu, kde sa venoval opusteným deťom a roku 1597 otvoril školu pre chudobné deti. Bola to prvá bezplatná škola v Európe. Založil aj rehoľnú spoločnosť náboženských škôl - piaristov (Clerici regulares Scholarum Piarum), ktorú schválil ako kongregáciu s jednoduchými rehoľnými sľubmi. Jozef bol mužom pokory, láskavosti a trpezlivosti v mnohých protivenstvách, s ktorými sa stretával. Zomrel ako deväťdesiatdvaročný 25. augusta v roku 1648.
Jeho telo odpočíva v kostole sv. Pantaleona v Ríme. Roku 1656 bol vyhlásený za blahoslaveného a Klement XIII. ho roku 1767 vyhlásil sa svätého. Piaristi pôsobili a i pôsobia na Slovensku. Ešte za života zakladateľa vznikol prvý kláštor piaristov v Podolinci v roku 1642. Postupne vzniklo ešte desať kláštorov, niektoré z nich pretrvali až do roku 1950.

piatok, 21. augusta 2015

Svätý Pius X., pápež

Pápež Pius X. vlastným menon Giuseppe Melchiorre Sarto sa narodil v dedinke Riese v benátskom kraji 2. júna 1835. Giuseppe sa narodil, ako druhé dieťa v rodine Sartových. No najstarší súrodenec umrel už po dvoch týždňoch, takže ho Jozef nikdy nepoznal. Jeho rodičia boli chudobní ľudia. Giuseppe, ako kňaz vykonával svedomite svoje povinnosti. Stal sa mantovským biskupom, potom benátskym patriarchom a roku 1903 ho zvolili za pápeža. Za heslo svojho pontifikátu si vzal: "Všetko obnoviť v Kristovi," a uskutočňoval ho v prostote ducha, v chudobe a rázne, čím burcoval vo veriacich kresťanský život a energeticky bojoval proti šíriacim sa bludom. Chránil vieru pred vtedajšími bludnými učeniami, podporoval biblickú vedu, prirpravil nový cirkevný zákonik a najmä veľké zásluhy si získal v úsilí o obnovu liturgie. Otvoril pramene liturgie a najmä Eucharastie ako najhlbšie prostriedky na duchovnú silu (dekrét o včasnom sv. prijímaní a dekrét o častom sv. príjmaní. Pius XII. ho roku 1951 vyhlásil za blahoslaveného a roku 1954 za svätého. Zomrel 20. augusta 1914.Jeho neporušené telo odpočíva v bazilike sv. Petra.

streda, 19. augusta 2015

Vladimír Filo

Vladimír Filo sa narodil v obci Gáň 15. januára 1940. Za kňaza bol vysvätený 25. júla 1962. V roku 1966 bol menovaný za ceremonára biskupského úradu v Trnave. Ján Pavol II. vymenoval Vladimíra Filu za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy dňa 17. marca 1990 a zveril mu titulárne sídlo Thucca v Mauretánii.  16. apríla 1990 bol konsekrovaný za biskupa. Za biskupské heslo si zvolil: Mihi Vivere Christus est. Mne žiť je Kristus. V decembri 1989 začal prednášať kánonické právo na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Od roku 1990 zastával funkciu predsedu Slovenskej liturgickej komisie. Na druhom sympóziu cirkevného práva v Spišskej Kapitule, kde bol erigovaný vtedy jediný metropolitný tribunál, sa stal jeho súdnym vikárom, ako aj súdnym vikárom tribunálu Trnavskej arcidiecézy, neskôr Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Od roku 2008 do roku 2015 spravoval Rožňavské biskupstvo.
Zomrel vo veku 75 rokov 18. Augusta 2015 v nitrianskej nemocnici o 22 hodine a 20 minúte.

pondelok, 3. augusta 2015

Sarka (Szarka, Szarca), Gašpar, SJ

Gašpar Sarka sa narodil 10. augusta 1635 v Luca, Rumunsko. Bol univerzitným profesorom filozofom a teológom. Do jezuitskej rehole vstúpil roku 1653 dosiahol dva doktoráty - filozofie i teológie. Stal sa gymnaziálnym profesorom v Trnave, na tamojšej škole prednášal biblistiku a kanonické právo. Začas pôsobil aj ako kancelár a rektor tejto univerzity, neskôr ako rektor trenčianskeho jezuitského kolégia to sa písali roky 1671 - 1673. Predstaveným jezuitského kolégia v Trnave bol v rokoch 1678 - 1680. Napísal a vydal filozofickú prácu Assertiones ex universa philosophia (Dôkaz všeobecnej filozofie, Trnava 1671). Do maďarčiny preložil konštitúcie jezuitov Regulai a Jesus Társaságának (Pravidlá Spoločnosti Ježišovej, Trnava 1681). Zomrel vo veku 48 rokov dňa 18. augusta 1683 na Hrade Hrúšov v okrese Zlaté Moravce.


Foto: www.leustach.sk

nedeľa, 2. augusta 2015

Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej v Banskej Štiavnici

Kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Banskej Štiavnici bol postavený v rokoch 1488-1491. Vysvätený bol v roku 1500 ostrihomským biskupom Gregorom. Jediná loď kostola je spojená s presbytériom neskorogotickou sieťovo-hviezdicovou klenbou. Je označovaný aj ako Slovenský kostol, pretože od roku 1658 sa tu kázalo po slovensky. Iniciátormi výstavby Kostola sv. Kataríny boli zrejme bohaté rodiny banských podnikateľov, vlastniace domy na Námestí sv. Trojice. Hlavný oltár kostola spolu s kazateľnicou sú z barokového obdobia. Na oltári je obraz Zasnúbenia svätej Kataríny Alexandrijskej Panne Márii s Ježiškom. Vpravo je umiestnená socha svätej Margaréty a vľavo svätej Barbory. Stenu vedľa hlavného oltára zdobí freska z 15. storočia. Jej Odhalená časť znázorňuje Posledný súd. Predpokladá sa, že je na všetkých stenách kostola.  

Foto: autor