nedeľa, 22. marca 2015

Emil Scheimer

Narodil sa 31. decembra 1923 v Banskej Hodruši dnes Hodruša Hámre. Bol z rodiny siedmych chlapcov. Otec pracoval ako baník a matka bola školníčkou a upratovačkou kostola. Do ľudovej školy chodil sedem rokov v rodnej Hodruši. Potom nastúpil na Gymnázium do Banskej Štiavnici. Na Gymnázium chodil každý deň pešo, cez zimu využil aj doma vyrobené lyže. Bol to obdivuhodný výkon keď do školy to mal cez 10 km. Od roku 1945 študoval teológiu v Bratislave. Počas štúdia mu zomrela matka. Za kňaza bol vysvätený 6. mája 1950 biskupom Ambrózom Lazíkom. Emil bol spolužiakom Štefana Šaturu. Odmietol vstúpiť do vzniknutej organizácie vlasteneckých kňazov, a preto bol poslaný do vojenského pracovného tábora. Tri a pol roka pracoval na rôznych prácach v Českej Mimoni, v Miloviciach. Sám vravel: "Len s dobrou mysľou a Božou pomocou sa to dalo prežiť." V rokoch 1954 - 1957 bol kaplánom v Banskej Štiavnici. Osobne sa podieľal na oprave miestnej kalvárie, ktorú mal mimoriadne rád. Bol kaplánom aj v Zlatých Moravciach avšak iba na štyri mesiace. Neskôr sa stáva správcom farnosti v Jedľových Kostoľanoch tu pôsobí dva a pol roka. A vo Veľkom Záluží pôsobil necelé dva roky. 14. marca 1962 nastupuje na posledné miesto, za správcu farnosti v Topoľčiankach. Napriek nepriazni štátu mal zásluhu na každoročnej topoľčianskej púti. Prekonával ťažkosti, ktoré rok pripravili vtedajší funkcionári. Zveľaďoval a udržiaval toto známe pútnické miesto, kde v dňoch púte príde niekoľko tisíc veriacich z celého Slovenska. V roku 1971 sa stal asesorom, v roku 1974 dekanom. Každoročne brával zlatomoravecké sestričky na výlet autobusom. Počas horúcich dní im zvykol priniesť zmrzlinu, ktorej sa vždy sestričky potešili. Po roku 1989 zaviedol v predvečer Škapuliarskej púte sviečkový sprievod, ktorý sa koná po sobotnej omši od kostola do kaštieľa. Až v roku 1999 bol menovaný za farára. Pán kanoník Emil Scheimer bol správcom farnosti v Topoľčiankach do 1. augusta 2004 t.j. 42 rokov. Zomrel 4. februára 2007 v zlatomoraveckej nemocnici. Pochovaný je v Topoľčiankach.

Zostavil: Mgr. Lukáš Ložek, coop Zlaté Moravce

piatok, 20. marca 2015

Štefan Šatura

Narodil sa 11. apríla 1923 v Jablonici. Za kňaza bol vysvätený 6. mája 1950. Ihneď však nastúpil na vojenčinu, kde bol 3,5 roka. Až v roku 1954. sa konečne stal kaplánom a to hneď v Zlatých Moravciach. U nás pôsobil 3 roky. Bol obľúbencom pána kanoníka Reháka, všade zvykli chodiť spolu. Potom bol jeden rok kaplánom v Banskej Štiavnici, ďalší rok v Topolčanoch. Od roku 1959 je na 11 rokov správcom farnosti v Palárikove. Potom znovu prichádza do Banskej Štiavnice, kde spravuje tamojšiu farnosť. Bol tam aj dekanom. Od roku 1975 je správcom farnosti Trnava - sv. Mikuláša, a zároveň bol riaditeľom Arcibiskupskej kancelárie. Takto pracoval 6 rokov. Od roku 1981 sa stáva farárom a dekanom v Modre, kde aj 27. 12. 1984 zomiera.

Zostavil: Mgr. Lukáš Ložek, coop Zlaté Moravce

sobota, 14. marca 2015

František Špaňúr



(*15.11.1919 - +10.5.1979) Rodina Špaňúrovcov pochádzala z Čaradíc. V tejto obci pracoval otec Michala Špaňúra starý otec Farntiška ako kováč, tomuto remeslu sa vyučil i Františkov otec Michal. Michal počas prvej svetovej vojny (1914-1918) musel narukovať do Rakúsko-Uhorskej armády. Michal Špaňúr bojoval na východnom fronte proti cárskemu Rusku. Otec Františka Špaňúra sa dostal do zajatia odkial ho odviekli na sibír. Tu sa zoznámil s Anou Babkinovou. S ktorou uzavrie i sviatosť manželstva. Neskôr spolu prichádzajú do Rakúsko-Uhorska. Najskôr sa usadia v Ostrihome kôli práci kde Michal pracuje vo vyučenom remesle. V Ostrihome sa im narodí i prvorodený syn František. Tu prijal i sviatosť krstu. Spoločensko-politická situácia a vznik prvej Československej republiky pôsobia na rodinu Špaňúrovú tak, že sa usadia v dnešných Prílepoch. Po presťahovaní do Prílep sa narodia ďalší súrodenci Františkovi, Mária a Michal. František Špaňúr po štúdiách na Zlatomoraveckom gymnáziu sa prihlásil na štúdium teológie do Bratislavy. Štúdium teológie ukončil v roku 1949. Primičná omša sa konala 3. júla 1949 v Prílepoch za kosotolom, na miestnom cintoríne. Po tridsiatich rokoch kňazského života sa sem na Prílepský cintorín vráti, aby tu jeho telo bolo uložené na večný odpočinok. Pre veľký počet veriacich by sa do miestneho kostola veriaci nezmestili preto sa primičná omša konala v Prílepoch za kostolom. Po kňazskej vysviacke a primičnej omši v Prílepoch boli jeho prvé kroky nasmerované do Čiernej kde pôsobí ako kaplán. Ďalším kaplánskym miestom je Dolná Súča. Z Dolnej Súče prichádza do Štiavníku. Píše sa rok 1957 a František Špaňúr sa stáva kaplánom v Krásne nad Kysucov o rok neskôr sa stáva kaplánom v Rajci. V roku 1959 je kaplánom v Pruskom a neskôr pôsobí, ako správca farnosti v Kotešovej. Od roku 1967 je preložený na nové miesto a to do Divína. Od Januára roku 1972 je správcom v Belej, a od roku 1977 je správca fary v Jasenici kde aj zomiera 10. mája 1979. František Špaňúr na miestnej fare dostáva infarkt. Príčina smrti bola uvedená krvná zrazenina. Pohrebné obrady odslúžil Mons. Kažnárik dňa 14. 5. 1979 na miestnom cintoríne v Prílepoch.

Literatúra:
ARCHÍV FARSKÉHO ÚRADU ZLATÉ MORAVCE : Kniha zomrelých.
ZÁZNAM Z ROZHOVORU s Michalom Špaňurom bratom Františka Špaňúra dňa 17. marca 2014.

sobota, 7. marca 2015

Imrich Dzíbela


Narodil sa 6. septembra 1919 v Jablonici. Kňazskú vysviacku prijal 12. júna 1949. Kaplánom bol tri mesiace v Smoleniciach a potom jeden a pol roka vo Veľkých Kostolanoch. Od júla 1951 pôsobil v Zlatých Moravciach avšak jeho pôsobenie v Zlatých Moravciach bolo krátke. V nasledujúcom roku 1952 bol kaplánom v Komárne, po roku v Modre a po ďalších troch rokoch spravuje farnosť Veľké Ripňany. V roku 1959 sa dostal do Starého Tekova, ale to už bol sledovaní ŠtB a od ďalšieho roku je mimo pastorácie a je mu zakázaná činnosť kňaza na šesť rokov. Až v roku 1967 sa znova stáva kaplánom a tantoraz v Novom Meste nad Váhom. V ďalšom roku sa už dostal na posledné pôsobisko, na faru v Tekovských Trsťanoch, ktoré sa v roku 1974 premenovali na Hontianske Trsťany. Tu je celých požehnaných 25 rokov, až do svojej smrti 21. novembra 1993.

Zostavil: Mgr. Lukáš Ložek, coop Zlaté Moravce

František Fuska


František Fuska sa narodil 13. júna 1915 v Zbehoch pri Nitre. Bol najstarší spomedzi 11 detí. Vstúpil k Saleziánom a 1. augusta 1936 vo Svätom Beňadiku skladá prvé sľuby. Večné sľuby mal 16. augusta 1941. Vysvätený na kňaza bol Mons. Michalom Buzalkom v Bratislave. 6. januára 1945 Kaplánom bol v Nitre kde pôsobil štyri roky. Neskôr pôsobil ako kaplán v Topolčanoch tu sa zdržal dva roky. V roku 1951 je kaplánom v Kolárove a o pár mesiacov v Šamoríne. V roku 1952 je v Senci a potom v Zlatých Moravciach. V Zlatých Moravciach pôsobil celé dva roky. Potom sa stáva kaplánom v Dóme sv. Martina v Bratislave. Farárom sa stal po dvoch rokoch v Šišove. Tam bol 14 rokov a potom prichádza do Litavy kde pôsobí tiež 14 rokov, do novembra 1984. Vtedy ide na dôchodok do Pezinka. Na dôchodku este jeden rok vypomáhal p. Jozefovi Čakánkovi v Dubnici, takmer celý jeden rok. Od 24. septembra 1985 je späť v Pezinku a aj tu pôsobí ako výpomocný duchovný a to vyše celých 15 rokov. Bol oblúbený spovedníka chodil tiež v tejto službe vypomáhať do Špaciniec. Zomrel piateho apríla 2002 v Pezinku no dal sa pochovať do rodných Zbehov.


Zostavil: Mgr. Lukáš Ložek, coop Zlaté Moravce