Dňa 5. júla 1869 vyhasol život veľkého
Slováka a biskupa banskobystrického Štefana Moysesa. Celý národ ho
oplakával ako svojho dobrého otca a vznešeného vodcu.
Avšak Božia prozreteľnosť sa postarala,
aby sme dostali hodného nástupcu Moysesovho a o niekoľko dní po jeho
smrti dňa 11. júla uzrel svetlo sveta pod Tatrami synček slovenských rodičov Marián
Blaha. Ako kedysi pri narodení sv. Jána Krstiteľa, asi aj pri jeho kolíske
pýtali sa rodičia a známi „Čo len
bude z tohto dieťaťa?“ Veru, kto by bol mohol predpovedať, že na
usilovného a nadaného žiaka čaká skvelá úloha v národe. Od zbožných
a slovensky uvedomelých rodičov dostalo sa mu výbornej náboženskej
a slovenskej výchovy.
Ľudovú školu v rodisku a strednú
v Levoči skončil. Teologické štúdiá absolvoval v Spišskej kapitule.
Vysvätený na kňaza kaplánoval najprv v Ždiari, potom v Ružbachoch,
kde sa zoznámil s poľským grófom Andrejom Zámoyským, vysokej vzdelanosti
mužom a horlivým katolíkom, ktorý si ho pozval za vychovávateľa svojich
synov. Počas tejto úlohy mal hojnú príležitosť poznať široký svet
a zoznámiť sa s vysokými aj panovníckymi kruhmi a dlhší čas
študoval aj v archíve univerzity v Krakove a v Louvani
v Belgicku.
R. 1907 zdržoval sa s rodinou Zámoyských práve
v Ríme, keď Andrej Hlinka odpykával trest v segedínskom väzení. Blaha
dôkladne poinformoval frófa Zámoyského o Slovákoch a o Hlinkovi
a on na prosbu jeho a s jeho pomocou oduševnene a úspešne
zastával Hlinkovu vec v Ríme.
Po skončení vychovávateľskej úlohy vrátil
sa zase do duchovnej správy a bol kaplánom v Spišskej Kapitule,
katechétom v Kežmarku, administrátorom v Gombáši (dnes Hubová)
a odvšadiaľ usilovne posielal svoje články v obrane Hlinkovej do
skalických Ludových novín.
Krátko pred vypuknutím svetovej vojny stal
sa hlavným jednateľom Spolku Svätého Vojtecha v Trnave. Po prevrate vláda
česko-slovenskej republiky dala mu rôzne aj diplomatické úlohy. V tej
práci bol vyvolený za kapitulského vikára spišskej diecézy.
R. 1920 vymenovaný bol za biskupa banskobystrického. Celý
jeho život a všetky jeho práce pozlacujú jeho vzácne vlastnosti, ktorými
vysoko vynikal nad ostatnými.
Celý čas svojho kňazstva vyplnil usilovným
štúdiom najmä cudzích jazykov a literatúr svetových a cirkevných
dejín. Ovládal dokonale niekoľko cudzích svetových rečí. V histórií
málokto sa mu vyrovnal.
Jeho vystupovanie bolo Šľachetné
a impozantné, rečnícky talent uchvacujúci. Za biskupské heslo zvolil si: „Tichí budú vládnuť zemou.“ Tohto hesla
sa držal dôsledne i v spravovaní svojej diecézy. Bol súcitným
a milosrdným otcom chudobných. Bol štedrým mecénom rôznych cirkevných
a národných ustanovizní.
Dobrota a šľachetnosť jeho srdca
ukazuje sa hlavne v konaní skutkov milosrdenstva s uväznenými. Na
stovky iste počet väzňov, najmä politických, ktorých sa zastával. Za
oslobodenia slovenského martýra + Jozefa Kačku počas svetovej vojny išiel
orodovať až k panovníckej rodine.
V prevratovej dobe často chodieval do
Trnavy navštevovať väzňov na Špilberk a intervenoval za ich prepustenie.
Chodil k Hlinkovi po prevrate do väzenia a mal starosť o neho.
Nebohého dekana Mateja Bučku vyslobodil zo žalára. Bol on opravdivým biskupom
všetkých. S rovnakou dôverou prichádzali k nemu Slováci, Česi, Nemci
alebo Maďari, katolíci a evanjelici. Neškodil nikomu nikdy. Jeho otcovskú
starostlivosť cítila nadovšetko jeho diecéza.
Preto má biskup Marian Blaha
v duchovnom a kultúrnom vývoji národa nehynúce zásluhy
a história bude o ňom hovoriť ako o druhom Moysesovi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára