sobota, 26. apríla 2014

Prečo sláviť svätú omšu v kostole?

Biskupovi sa nechcelo vyliezť zo svojej vyhriatej postele a pohodlného domu, aby šiel do kostola. Samozrejme, eucharistiu nemusíme sláviť iba v kostole. Sám som bol svedkom keď sa svätá omša slávila niekde inde ako v kostole či už to bolo v dome, na poliach, na horách, na lodiach, dokonca ja v krčme. Napriek tomu je dobré, že zvyčajne chodíme na naše slávenia práve do kostola. Kostoly nám pripomínaju, že sme pútnikmi.

piatok, 25. apríla 2014

Čo mám to ti dám.

Peter a Ján vystupovali o tretej hodine do chrámu na popoludňajšiu modlitbu.
Práve prinášali istého muža, ktorý bol od narodenia chromý. Denne ho kládli k chrámovej bráne, ktorá sa volá Krásna, aby si pýtal almužnu od tých, čo vchádzali do chrámu. Keď videl vchádzať do chrámu Petra a Jána, prosil, aby mu dali almužnu.
Peter sa naň s Jánom zahľadel a povedal: „Pozri sa na nás!“ On sa na nich pozrel a čakal, že od nich niečo dostane.
Ale Peter povedal: „Striebro a zlato nemám, ale čo mám, to ti dám: V mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ Chytil ho za pravú ruku a zodvihol ho.
Vtom mu spevneli nohy a členky, vyskočil, postavil sa a chodil. Vošiel s nimi do chrámu, chodil, vyskakoval a chválil Boha.
Všetok ľud videl, ako chodí a chváli Boha, a poznali ho, že je to ten, čo sedával pri Krásnej bráne chrámu a žobral. A naplnil ich úžas a vzrušenie nad tým, čo sa s ním stalo.

Svätý Jánovia

V poslednú aprílovú nedeľu boli vyhlásení za svätých dvaja Jánovia pápeži. Ján XXIII. a Ján Pavol II. Pápež František na Petrovom stolci stanovil poslednú aprílovú nedeľu v roku 2014 ako deň svätorečenia 30.9.2013. Jeden zvolal Druhý Vatikánsky koncil a druhý ho ukončil.

pondelok, 21. apríla 2014

Ježiša možno zradiť...

Tieto slová ma dnes zaujali.
„Ježiša možno zradiť aj pre iné odmeny ako tridsať strieborných. Krista zrádza ten, kto zrádza vlastného manžela či manželku. Ježiša zrádza Boží služobník, ktorý nie je verný svojmu stavu, alebo ktorý miesto toho, aby pásol stádo, pasie sám seba. Ježiša zrádza každý, kto zrádza vlastné svedomie,“ povedal vo veľkopiatkovej homílii pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa

streda, 9. apríla 2014

V čom je omyl Jehovistov?

Mojžiš povedal Bohu: "Ja pôjdem k Izraelitom a poviem im: Boh vašich otcov ma poslal k vám. Oni sa budú pýtať: Aké je jeho meno? A čo im odpoviem? Boh povedal Mojžišovi Ja som ktorý som!"
Mojžiš poznal pravého Boha, poznal i jeho meno EL-mocný, opytuje sa však na meno asi preto, lebo žil predtým aj sám v Egypte a má prísť k ľudu, čo v Egypte pozná mnoho egyptských bohov. Aj faraón sa bude vypytovať na meno Boha, ktorý Mojžišovi zveril úlohu vyslobodiť Izraelitov z Egyptskej krajiny. Meno Boh je všobecné, najmä keď myslíme, že v Egypte uctievali všeliakych bohov, bolo teda treba vedieť meno Izraelitom vlastného Boha, a to také, ktoré vystihuje jeho podstatu, najvlastnejší prívlastok. Podľa predstavy tamojších ľudí každá krajina a národ má svojho vlastného Boha, a to také, ktoré vystihuje jeho podstatu. 
Boh vypočul Mojžišovu požiadavku a oznámi mu svoje meno. Toto rozprávanie, jedno najpodstatnejších v Starom zákone, stavia nás pred dva problémy: prvý - filologický, ktorý sa týka etymológie mena "Jahve" a druhý exegeticko-teologický. Vysvetliť Božie meno Jahve je problém, ktorý sa dodnes nepodarilo uspokojivo vyriešiť. Najprijateľnejšia mienka hovorí, že tu treba vidieť hebrejské sloveso "hayah" (byť, jestvovať). Niektorí bádatelia v ňom vidia príčinnú formu tohto slovesa "dať bytie, priviesť k jestvovaniu". Pod spoluhláskovým tatragram YHWH židovskí masoreti neskôr dopisáli samohlásky iného Božieho mena "Adonaj", aby čitatelia upozornili, že tam kde je Jahve, má z úcty k Božiemu čítať Adonaj, čo prekladáme do slovenčiny "Pán". Meno Jehova, ktoré vzniká spojením tetragramu s masoretskými samohláskovými znakmi, teda vôbec neexistuje a nemá svoj tvar ničím odôvodnený. 

Súvisiace články: