utorok, 29. januára 2013

Apoštolský protonotár

Pôvodne hlavný notár, neskôr člen Rímskej kúrie. V súčasnosti aj čestný titul, ktorým pápež vyznamenáva zaslúžilých kňazov v pastoračnej alebo administratívnej službe. Nositeľa oprávňuje používať titul monsignore.

piatok, 25. januára 2013

Štefan Boleslav Roman.

Priemyslový podnikateľ, politik, organizátor slovenského života v zahraničí. Pochádzal z Veľkého Ruskova na východnom Slovensku, kde sa narodil 17. apríla 1921 v roľníckej rodine. Od detstva bol hlboko veriacim gréckokatolíckym kresťanom. Náboženské zásady poznačovali celý jeho život.
Roku 1937 ako 16-ročný prišiel do Kanady za svojím starším bratom. Prvé roky pracoval na farme a študoval angličtinu, aby mohol dokončiť doma započaté štúdia. Jeho univerzitou sa stal život. Absolvoval ju úspešne. Roman sa výborne prispôsobil kanadskej mentalite a kanadskému životu vôbec. V rokoch 1941 - 1942 slúžil v kanadskej armáde. Po prepustení pracoval v kanadskom priemysle. Zároveň sa začal angažovať aj v slovenskom spolkovom živote. Už ako mladý funkcionár Kanadskej slovenskej ligy navrhoval poslať rezolúciu Kanaďanov slovenského pôvodu Konferencii o svetovej bezpečnosti v San Franciscu. V rezolúcii žiadali priznať slovenskému národu plnú nezávislosť, alebo mu dať možnosť pod dozorom Spojených národov slobodne rozhodnúť, či Slováci chcú byť samostatní alebo či chcú tvoriť samosprávnu súčasť Česko-Slovenska.
Tuto rezolúciu poslali 11. mája 1945. Roman, ktorý pritom hral významnú rolu, mal vtedy iba 24 rokov! V septembri 1945 sa Kanadská slovenská liga pod vedením Štefana Romana obrátila na Medzinárodnú radu zahraničných ministrov v San Francaiscu so žiadosťou, aby Slovensko mohlo mať samostatnosť, aby tam prestala vláda teroru a aby na Slovensku boli slobodné voľby poddozorom víťazných mocností. Týmito akciami kanadskí Slováci spravili, čo v danej situácii spraviť mohli. Od tejto chvíle sa Štefan Roman neprestal zaujímať o osud Slovákov. Bol to jeho národ, ktorý chcel mať slobodný a rovnoprávny.
Zároveň veľmi premyslene a cieľavedome budoval aj svoj podnik, aby bol nezávislým pánom. Vedel, že v západnom kapitalistickom svete bude voľačo znamenať len vtedy, keď dokáže úspechy. Jeho odborom nebola intelektuálna práca, ale podnikanie na poli hospodárskom. Tu videl svoje šance a povedal si, tu sa musím presadiť. Mal pritom kus šťastia, ale nadovšetko punc geniality a odvahy nebáť sa života a prekážok na ceste k úspechu. Tak vybudoval veľký banskopriemyslový podnik Denison Mines a viacero asociovaných spoločností, ktoré za niekoľko rokov reprezentovali už obrovský kapitál. Zároveň včas vytušil význam uránu a presadil sa za kratky čas ako majiteľ nyjväčších uránových baní na Západe. S kapitálovou istotou a úspešným podnikateľským profilom mohol sa potom predstaviť aj svetu. A urobiť čosi mimoriadne aj pre svoj národ.
Jeho cieľom bolo zjednotiť slovenský zahraničný odboj. Ako úspešný priemyslový podniateľ kontaktoval sa s kanadskými a americkými politikmi a nadviazal styky aj s Vatikánom, lebo ho trápilo kruté náboženské prenasledovanie na Slovensku, najmä osud grékokatolickej cirkvi. Ako člen kanadskej delegácie navštívil Sovietsky zväz, kde sa stretol s Chruščovom a bol aj na konferencii NATO v Paríži.
Korunou Romanových politických snáh bolo založenie Svetového kongresu Slovákov v New Yorku roku 1970.
Svetový kongres Slovákov, jeho idea, jeho ciele, jeho práca, jeho význam, aj jeho nedostatky nájdu raz svojho historika. Lebo kongres tvorí veľkú a krásnu kapitolu v dejinách zahraničných Slovákov.
Štefan Boleslav Roman zomrel 23. marca 1988 na svojej farme v Unionville pri Toronte. Zostala po ňom trvalá pamiatka, nielen legenda slovenského "uránového kráľa", ale aj reálneho vizionára, ktorý roku 1986 pri preberaní európskej ceny Karola IV. povedal: "Môžeme si byť istý, že okovy, ktoré dnes zvierajú národy strednej Európy, budú jedného dňa zlomené".

sobota, 19. januára 2013

Sacrosanctum Concilium

V liturgii bola opäť objavená jej živá krása a jej sila. Veľký význam v tejto oblasti mali historické bádania dejín rímskej liturgie, ktoré dosiahli vrchol v Missarum sollemnia. Konštitúcia Sacrosanctum Concilium je prirodzeným zavŕšením liturgického vývoja posledných desaťročí. O tejto konštitúcii sa  začalo diskutovať 22. októbra 1962 a rozprava trvala do 13. novembra. V uvedenom čase sa vyjadrilo 328 koncilových otcov a písomne 625. Dňa 14. novembra koncilový Otcovia schválili veľkou väčšinou hlasou schému o liturgii ako základ budúcej liturgickej konštitúcie. Liturgická konštitúcia bola definitívne schválená na verejnom zasadnutí koncilu 4. decembra 1963, keď za ňu hlasovalo 2151 Otcov a iba 4 boli proti. Najdôležitejším prostriedkom, ktorý mal liturgiu priblížiť súčasnosti, boli národné jazyky. Koncilové dokumenty nerušili latinský jazyk v liturgii, ale v širokom rozsahu dovolili používať v jej rámci materinskú reč. Článok 36 tejto konštitúcie hovorí: "...vo svätej omši a pri vysluhovaní sviatostí a v iných častiach liturgie môže byť používanie  materinského jazyka pre veriacich často užitočné a dá sa mu priznať viac miesta." Reformy liturgických obradov sa týkali výlučne rímskeho obradu. Spoločenstvo Božieho ľudu v liturgii zdôrazňovala opätovne zavedená koncelebrácia a povolanie svätého príjimania pod obidvoma spôsobmi. Dôležitý význam malo zavedenie čítaní zo všetkých svätých kníh a spevov medzi lekciami zo všetkých Žalmov.

štvrtok, 10. januára 2013

Pápež Benedikt XVI a vianočný darček od Mercedesu

Mercedes-Benz 460 Pullman používal ho Pius XI.
Pápež Benedikt XVI dostal 8.12.2012 od Mercedesu vianočný darček a bol ním Mercedes-Benz triedy M. Pápežovy vianočný darček odovzdal riaditeľ automobilky Mercedes-Benz Dr. Dieter Zetsche. Prvým autom pápeža bola limuzína Mercedes-Benz 460 Pullman, ktorú dostal Pius XI. v roku 1930. V šesťdesiatych rokoch používal Ján XXIII. kabriolet 300d Landaulet s automatickou prevodovkou. Pavol VI. jazdil najprv v limuzíne Mercedes-Benz 600 Pullman-Landaulet a potom 300 SEL. Ján Pavol II. bol prvým pápežom jazdiacim počas audiencií v špeciálne konštruovanom aj označovanom aute papamobil. Odvodili ho z teréniaka G-triedy. Od roku 2002 pápež používal papamobil odvodený z prvej generácie M-triedy. Doteraz ho využíval aj Benedikt XVI.
Po skončení prevádzky možno papamobily vidieť v zbierke služobných vozidiel pápežov vo Vatikáne a v múzeu automobilky Mercedes-Benz v Stuttgarte.
Benedikt XVI a Dr. Dieter Zetsche, Mercedes-Benz triedy M