Budhizmus

Vznik, rozšírenie: Budhizmus vznikol okolo 6. – 5. storočia pred n.l. Je to jedno z najrozšírenejších náboženstiev, odhadovaný počet stúpencov je okolo 300 – 500 miliónov ľudí rozšírených po celom svete, prevažne v Tibete, Nepále, Mongolsku, Číne, Japonsku, Srí Lanke a JV Ázii ( oficiálnym náboženstvom je tu v Thajsku a Bhutáne). Budhisti vyznávajú učenie princa Siddhártu Gautamu, známeho ako Budha („osvietený“ alebo „prebudený“). Budha sa narodil v kráľovskej rodine, približne v roku 560 pred n. l.. Od detstva ho obklopovalo bohatstvo, krása a dostalo sa mu to najlepšie vzdelanie. Texty ho popisujú ako vysokého, silného a modrookého muža. Keď vo veku 29 rokov po prvý krát opustil palác, stretol starca, chorého a mŕtveho človeka, skúsenosti, ktoré dovtedy nepoznal. Uvedomil si vtedy, že nič nie je trvalé a opustil palác, aby meditoval v horách a lesoch Severnej Indie. Po dlhom hľadaní trvalých hodnôt rozpoznal v hlbokej meditácii prirodzenosť mysle a dosiahol osvietenie. Budha mal šancu dosiahnuť nirvánu (niekedy sa píše, že ju dosiahol), stav oslobodenia od utrpenia a túžby.
Budhizmus pozostáva z dvoch veľkých častí: staršej hínajány (malý voz) a mladšej mahájány (veľký voz). Názvy naznačujú skutočnosť, že na prvej ceste pútnik kráča k spáse sám, na druhej vezie so sebou aj iných. Západný svet dlho poznal len prvý, starší variant, a stotožňoval ho s budhizmom ako takým. Náš počiatočný obraz budhizmu bol preto nielen jednostranný, ale aj skreslený. Spravidla sa považoval za soteriologický pragmatizmus či obyčajný etický systém bez zvláštnych teoretických kvalít. Mahájána sa považovala za úpadok, za degeneráciu a znetvorenie pôvodnej staršej tradície. Dnes to vnímame trochu inak. Postupom času budhizmus odhalil celé svoje myšlienkové a spirituálne bohatstvo a ukázal sa ako obsiahly a diferencovaný svetonázorový a náboženský systém. Obzvlášť to platí o mahájáne, ktorá stále väčšmi priťahuje pozornosť odborníkov i laikov.

Slovenská farnosť v Detroite organizuje viaceré aktivity Roku viery

Slovenská farnosť sv. Cyrila a Metoda na predmestí Detroitu v štáte Michigan v USA organizuje viaceré aktivity pri príležitosti Roku viery. Sú na ne pozvaní všetci slovenskí a českí rodáci, a tí, ktoré o ne prejavia záujem. Každú nedeľu organizuje farnosť projekcie, v ktorých rozoberá dejiny spásy od Abraháma po Augustína. Po nich nasleduje vždy diskusia. Každú stredu zas organizuje program pre rodičov a dospelých - prednášky o viere. Odznelo svedectvo ženy, ktorá nepraktizovala katolícku vieru. Vyzývala Boha, že ak existuje, nech ju trafí blesk, čo sa aj stalo - prežila klinickú smrť zistila, ako sa v mnohých veciach mýlila. Vo farnosti pripravujú aj štvordňovú duchovnú obnovu v slovenčine a angličtine. Viesť ju bude karmelitán Andrej Valent zo Slovenska.

Menovanie nového biskupa do Banskej Bystrice

Dňa 20. novembra 2012 bol vymenovaný nový banskobystrický diecézny biskup. Novým biskupom v banskobystrickej diecéze sa stal pomocný nitriansky biskup Mons. Marián Chovanec. Marian Chovanec sa narodil v roku 1957 a za kňaza bol vysvätený v roku 1989. Za biskupa ho vymenoval Jan Pavol II presne o 10 rokov neskôr po knazskej vysviacke v roku 1999. Mons. Marián Chovanec vydal aj nové biskupské heslo ktorým sa chce riadiť do konca života a je nim myšlienka sv. Pavla "Všetko vydám za vaše duše!"

Mons. Rudolf Baláž bývalí banskobystrický biskup a nový banskobystrický biskup Mons. Marian Chovanec

Židovsky cintorín pri Zlatých Moravciach

Zlaté Moravce majú dva židovské cintoríny. Týchto pár riadkov sa zaoberá ortodoxným cintorínom v Zlatých Moravciach . Po budapeštianskom kongrese (1868), keď sa židovské obce Uhorska delili na ortodoxné a neologické, sa Zlaté Moravce prihlásili k neologickému smeru. Vzhľadom na rastúci počet židovských obyvateľov vznikla neskôr (r. 1905) aj ortodoxná obec. Každá z obcí mala vlastnú synagógu a cintorín. Cintorín ortodoxnej obce sa nachádza na východnej strane v mestskej časti Kňažice (dnes časť Zlatých Moraviec, prv boli Kňažice súčasťou blízkej obce Žitavany). Neologická obec mala cintorín na opačnej, západnej strane mesta fungovala aj Chevra Kadiša, mesto bolo sídlom rabína. Na prelome 19. a 20. storočia je zaznamenaných 1000 židovských obyvateľov a v roku 1939 dosiahlo toto číslo 1700 ľudí. Dôsledkom holokaustu obec zanikla, v povojnovom období žil v meste minimálny počet obyvateľov židovského pôvodu (tri vdovy a jeden muž), v súčasnosti nebýva v meste ani jeden. V rokoch 2001 až 2005 bola podľa projektu SOS centra (Stredisko obnovy a správy nehnutelnosti ÚZ ŽNO) prevedená rekonštrukcia značne zdevastovaného a viac ako 50 rokov neudržiavaného ortodoxného cintorína, opravený jeho plot, postavené a osadené náhrobné kamene. Cintorín, ktorý sa rozkladá na ploche cca 2700 m2, je dnes dôstojným pamätným miestom. O projekt obnovy a rekonštrukcie cintorína sa zaslúžilo detašované stredisko SOS pri ÚZ ŽNO v Banskej Bystrici vedené Ing. Jurajom Turčanom. Rekonštrukciu finančne a morálne podporil aj rabi Samuel A. Schlesinger zo Štrasburgu, ktorého predkovia pochovaní na tomto cintoríne pôsobili na začiatku 20. storočia ako rabíni v Zlatých Moravciach.

Bertoneho výzva

Interná správa podpísaná kardinálom Tracisio Bertonem vyzýva všetkých duchovných vo vatikáne, aby používali čiernu sutanu. Tento obežník putoval do všetkých kancelárii rímskej kúrie. Kódex kanonického práva sa k tejto veci stavia tak, že "Duchovný majú nosiť vhodné cirkevné šaty" a majú byť v súlade s pravidlami biskupskými konferenciami. Používanie civilných odevo pre duchovenstvo bolo spojené s určitími situáciami, keď kňaz zastupoval farnosť ako "manažér" alebo ako učiteľ. Takto máme však zafiksované aj obrazy terajšieho pápeža Benedikta XVI ako Josepha Ratzingera, keď počas Druhého vatikánskeho koncilu používal obleky.

500 výročie Sixtinskej kaplnky

1.11.1512 bola pre verejnosť prvýkrat sprístupnená výzdoba stropu Sixtinskej kaplnky od Michelangela. V tejto kaplnke sa konajú konkláve t.j. voľba nového pápeža. Táto kaplnka sa nachádza vo Vatikáne, v Apoštolskom paláci, ktorý je oficiálne sídlom pápeža. Táto kaplnka je najviac vyhľadavaná turistami. Fresky v tejto kaplnke sú namaľované viacerími malirami a jeden z nich bol aj práve Michelangelo.

Spomienka na všetkých zosnulých

V podvečer 2. novembra, keď si Cirkev pripomína Spomienku na všetkých verných zozsnulých, viedol Benedikt XVI. súkromnú modlitbovú pobožnosť v kryptách pod vatikánskou bazilikou, pri ktorej osobitne pamätal na zosnulých pápežov. Neskôr pápež odslúžil za zoasnulých kardinálov, arcibiskupov a biskupov, ktorí počas uplynulého roka zomreli svätú omšu. V homílii sa zamyslel nad smrťou i nádejou žijúcich.

Alexander Dubček

Dnes je presne dvadsať rokov po jeho smrti. Keď zomrel po tragickej automobilovej nehode na jeseň roku 1992. Narodil sa v Uhrovci 1921 v tom istom dome ako Ľudovít Štúr. Vyrastal v ZSSR, kam jeho rodičia odišli za prácou. Po návrate na Slovensko pracoval ako robotník. Roku 1944 sa zapojil do SNP. Po druhej svetovej vojne sa stalprofesionálnym politikom. Postupne zastával viacero miest v štátnom aparáte a stále vyššie funkcie vo vedení Komunistickej strany Slovenska. Roku 1963 sa stal prvým tajomníkom Komunistickej strany Slovenska. Roku 1968 sa ako prvý tajomník ÚV KSČ dostal na čelo hnutia, ktoré sa pokúsilo o reformu komunistického systému v Československu. Toto reformné hnutie vošlo do povedomia sveta ako Pražská jar. Úsilie o reformu bolo potlačené vpádom vojsk Varšavskej zmluvy a následnou sovietskou okupáciou Československa. Alexander Dubček a jeho spolupracovníci boli násilne odvlečení do ZSSR, kde ich donútili podpísať dohodu nadiktovanú moskoskou vládou. Dubček bol postupne zbavený všetkých funkcií a dvadsať rokov žil v isolácii pod kontrolou ŠtB. Pre domácich občanov a najmä pre zahraničie sa stal symbolom zápasu slovenského a českého národa o demokraciu. Po páde komunistického režimuroku 1989 sa vrátil do verejného a politického života. Bol zvolený za predsedu federálneho parlamentu.
Alexander Dubček povedal "Systém zabraňoval zmenám ... vylučoval prirodzenú výmenu vodcov."

Marcel Callo

Marcel Callo sa narodil vo Francúzskom meste Rennes dňa 6. decembra 1921 a zomrel 19. marca 1945. Vyrastal v náboženskej rodine, ako 12-ročný prijal sviatosť birmovania. Vnuknutiami Ducha Svätého začal žiť naozaj plným kresťanským životom. Mal pevnú vôľu, úprimne slúžil blížnym a denne príjímal Eucharistiu. Deväť rokov pracoval v tlačiarni v rodnom meste a bol skautom, až ho 19. marca 1943 odvliekli z Francúzska do nacistického tábora, kde ho pre neohrozené vyznávanie viery a pre duchovnú pomoc spoluväzňom a apoštolskú činnosť obžalovali aa odvliekli z pracovného tábora na iné, ešte hroznejšie miesto, kde musel znášať veľmi tažké útrapy. No všetky potupy a súženia znášal s pevným duchom a jedinečným vnútorným pokojom, ba tešil sa, že môže na svojom tele dopĺňať utrpenia, čo chýba Kristovmu utrpeniu pre jeho telo, ktorým je Cirkev. Plné silnej viery a nevinnej čistoty sú jeho listy, ktoré písal svojej snúbenici z tábora. Tá sa ho však nedočkala, lebo Marcel zomrel, znášajúc kruté súženia, v Mathausene 19. marca 1945. No mohla byť prítomná pri jeho blahorečení v Ríme 4. októbra 1987.