"Rodný dom", ktorý nosím v sebe

V doslove ku knihe "Rodinné prahy" /1980/ čítame takéto slová: "Rodný dom má tú neobyčajnú vlastnosť, že vždy je. Existuje, hoci prestala jestvovať budova, lebo nie múry rozhodujú o jeho trvácnosti... Teda, toľko domu, koľko vernosti zásadám, ktoré sme dostali v rodnom dome. A taký dom, aká tých zásad pravá hodnota".

 Drahí bratia a sestry! Často myslíte na svoju budúcnosť. Ako jej synonimum sa vám čoraz častejšie javí vízia rodinného domu, ktorý si sami založíte. Okrem toho vašou túžbou určite je, aby tento dom bol šťastným domom. Aby vládla v ňom láska. Aby tí, ktorí budú v ňom bývať, vždy sa vracali do neho s radoťou. Aby tomu tak bolo, treba už dnes si zvyknúť často sa vracať do "rodného domu" v tom zmysle, o ktorom píše autor doslova citovanej knihy. "Rodinnosť" tohto domu, ktorý nosíme v sebe, vo svojom vnútri, nezávisí od trvácnosti múrov, ale od vernosti najvyšším zásadám nášho života!

Po odchode a návrate k Najvyššej hodnote, akou pre človeka je Boh, hovorí pred chvíľou čítaná evanjeliová prikopa. Tým rodným domom je vlastne Boh. Odchodom je hriech. Návratom - obrátenie, ktoré sa koná vo sviatosti zmierenia. Toto podobenstvo je o každom z nás! Miestom konania nie je Palestína, ale krajina našej duše, v ktorej na náš návrat do "rodného domu" čaká Otec, plný odpúšťajúcej lásky.

 Aké smutné by bolo podobenstvo o márnotratnom synovi, keby jeho epilóg bol taký, ako v básni T. Róžewicza pod názvom "Márnotratný syn". Vracajúci sa domov, po dlhej a naplnenej trpkými skúsenosťami vyndrovke, syn zisťuje, že mikto a nič už na neho nečaká, vracať sa nebolo kvôli čomu!

Ako sa žilo za komunizmu, alebo menová reforma v roku 1953.

Čo priniesla vtedajšia reforma ľuďom okrem sklamania a plaču dokopy asi nič pozitívne okrem pár vyvolených. Uvediem prípad, ktorý sa stal v bývalom Československu. Ľudia boli rozčarovaní menovou reformou boli postihnutí všetci bez výnimky. Nikto nemal na ružiach ustlané, ako sa hovorí. V Čechách žil robotník menom Jiří Furo, ten mal doma našetrené 37 000 Kčs, ktoré šetril na nákup novej spálne a ostatného nábytku, toto všetko malo dokopy stáť 40 000 Kčs. Menovou reformou získal Jiří 740 Kčs a to za celých 37 000 Kčs. Po menovej reforme táto spálňa stála 20 000 Kčs. Každému bolo jasné o čo tu vlastne išlo. Peniaze mali získať od vtedajších živnostníkov kulakov. A ako sa vlastne menilo vklady do 5000 Kčs vám vymenili v pomere 5:1, keď mal daný človek 10 000 Kčs tak mu to vymenili 6,25:1, ak mal 20 000 tak vám to zmenili 10:1 a ak ste mali viac ako 50 000 a chceli ste to zameniť tak vám to vymenili v pomere 30:1. Každý vidí, že to bol úplne skvelý obchod. Asi až na pár vyvolencov ktorý boli naklonený "k nášmu červenému bratrovi".

Manželstvo

Muž a žena po sobáši nie sú už dvaja, ale sú jedno telo. Rozdeliť sa po takom spojení znamená zabiť sa, vykrvácať. Na zachovanie manželského spojenia nejestvuje iný spájajúci prúd než láska. Avšak láska vychádzajúca z Božej lásky, ktorá prevyšuje prirodzené záležitosti i ľudskú náladu. Ak hľadím na svoj život, môžem povedať, že manželstvo je vydarené podľa tej miery, v akej túto lásku uskutočňuje. Predovšetkým v tom tkvie jeho hodnota, nie v bankových kontách, v blahobyte, v úspechu ani v našom príťažlivom a príjemnom zovňajšku. Manželstvo sa stáva hrobom lásky, ak po vyčerpaní fyzickej príťažlivosti, ktorú sme si zamenili s láskou, nieto ducha, ktorý by ho oživoval. Každým dňom sa mať radšej. Nepristavovať sa pri chybách, nehľadieť na krivdy, stále odpúšťať a zakaždým sa navracať k láske... Život je potom radosťou. Kým ľahostajnosť, egoizmus, načo sú dobré? Slúžia len pre peklo na zemi. Manželia, ktorí strácajú čas neláskou, sú ako dve bytosti, ktoré strácajú čas umieraním. Ale ak sa milujú, vstupuje medzi nich Boh. A to je spôsob, aby sa ich dom stal domom šťastia aj napriek tým najvážnejším skúškam.

  

Čo sú to védy?

Védy sú rozsiahlym komplexom textov, ktorých pôvod siaha až do starovekej indie. Sú to najstaršie hinduistické texty. Samotné slovo véda - znamená vedenie, poznanie pravdy. Kniha Véd sa delí na 4 časti:  

1. Zbierka básni

2. Magické formuly

3. Rituálne piesne

4. Sústava rituálnych textov

Základom Brahmanizmu je rozvinutý panteizmus. Čo je, je Brahman, čo nie je, to nemôže jestvovať. Iba sám Brahman je bytím. Brahman je nekonečný, je jediné bytie. Stvorenie sveta je len premenou Brahmy. Premenlivosť Brahmu neochudobňuje, stvárňovanie je pre Brahmu zábavou. Matéria je prelud, všetko zhynie a skončí v božskej jedinosti. Ľudská duša sa uvoľní z Brahmy ako iskra z ohňa. Je podobná Brahme, je nestvorená a nesmrteľná. Jej spojenie s telom je zlom. Morálnou snahou duše je oslobodiť sa od tela a spojiť sa z Brahmom. Údel duše po smrti je rôzny. Duše, ktoré obsiahli poznanie zlievajú sa z Brahmom. Ktoré poznanie neobsiahli musia sa podvoliť zákonom putovania duší. Túto náuku prevzali budhizmus, hinduizmus a niektoré Grécki filozofi. 

Pomoc w Kierunku Samowychowania

Koroną  wychowania jest doprowadzenie wychowanka do samowychowania. Jest ono najlepszym sprawdzianem rzeczywistej efektywności wychowania, które w duzej mierze polega na wzbudzaniu woli samowychowania, czyli wszechstronnej pracy nad sobą.

Kresťanský humor

Kresťanská viera sa prejavuje radosťou. Humor je postoj, ktorý ponecháva človeka byť celkom ľudským, a iba ľudským, pretože byť Bohom ponecháva iba Boha, a všetky ostatné nároky na absolútnu dôstojnosť odhaľuje v ich smiešnosti.

Podzemná univerzita na Spiši Orientácia.

Pod vedením prof. Hanusa a rovnako za účinnej pomoci pána prof. Dr. Jozefa Zvěřinu  vzdelávali a prehlbovali si teologické vedomosti: Janko Maga, Jozefa Hanzely, Alojz Frankovský, Janko Laček a Jozef Jarab. Neskoršie k nám pribúdajú Štefan Mordel, Peter Fidermak, Štefan Boržík, Ondrej Palušák, Ondrej Filipek, Július Chalupa, Anton  Oparty, František Dlugoš, títo kňazi sa stretávali od septembra 1973 okolo pána prof. Hanusa. Orientácia sa tak stala neoficiálnou tribúnou tejto podzemnej univerzity. Mesačne sme sa aspoň raz na jeden dva dni stretávali na rôznych miestach, kde okrem duchovného programu a spoločnej modlitby bol ponechaný veľký priestor pre ďalšie vlastné vzdelávanie. Podnecoval nás k tomu i pán prof. Hanus, ale aj sami sme si dávali záväzok, aby sme sa obohacovali čítaním literatúry i tým, čo sami vytvoríme. Známa bola Hanusova veta, „aby sme sa prejavili“, či už vlastnou tvorbou, alebo prekladmi. Treba však povedať, že podstatnú časť textov do Orientácie pripravil práve prof. Hanus, len v menšej miere ďalší autori, ako o tom svedčí prehľad publikovaných materiálov v rokoch 1973 až 1984. Orientácia uverejňovala na pokračovala jeho diela, ktoré potom knižne vyšli vo vydavateľstve Lúč. Boli sme veľmi milo prekvapení, keď v Kanade, v Galte vyšla v roku 1984 jeho kniha Spomienky na Ferka Skyčáka. Treba povedať, že Spišská diecéza si v rokoch 1970 – 1989 vytvorila niekoľko výnimočných ostrovov slobody myslenia a aktivít, ktoré navzájom o sebe vedeli a vzájomne spolupracovali. S vďakou treba spomenúť, že mnohým aktivitám, slengovo povedané „fandili“, ale i účinne pomáhali mnohí kňazi diecézy a to najmä Štefan Klubert,  Jozef Kutník Šmálov, Janko Silan, Janko Kováč, Dr. Štena Koštiaľ, Doc.Dr. Ivan Chalupecký, Gabriel Chlebak, P.Štefan Horváth, SVD, Jozef Kožar, Michal Kľučár, Michal Marek, Anton Tholt, Ján Bočkaj, Michal Pačnár, Jozef Pataky, Štefan Milan, Ľudovít Piovarčí a mnohí ďalší.
In Jozef Jarab, Prof. Ladislav Hanus v spomienkach: otec - spolubrat - profesor.