streda, 29. februára 2012

Cirkev škola

 Svätý cirkevný snem vrelo povzbudzuje i samu mládež, aby si bola vedomá vznešenosti výchovného poslania a bola ochotná veľkodušne sa podujať na túto úlohu, najmä v kra­joch, kde je pre nedostatok učiteľov ohrozená výchova mláde­že.
 Tento svätý cirkevný snem vyjadruje svoju vrelú vďač­nosť kňazom, rehoľníkom, rehoľniciam a laikom, čo sa v duchu evanjelia oddane venujú tejto významnej výchovnej činnosti a vyučujú na školách každého druhu a stupňa. Pritom ich pov­zbudzuje, aby v službe, na ktorú sa podujali, veľkodušne vy­trvali a usilovali sa vyniknúť vo výchove žiactva v duchu Kristovom, v pedagogickom umení a vo vedeckej práci, a tak sa pričinili nielen o vnútornú obnovu Cirkvi, ale aj zabez­pečili, ba zosilnili jej blahodarnú prítomnosť v dnešnom svete, najmä na intelektuálnom poli.

Nestačí sa modliť iba v tedy keď máme chuť?

Nie. Ten, kto sa modlí iba vtedy, keď má chuť a náladu, neberie Boha vážne a pomaly sa celkom prestáva modliť. Modlitba žije z vernosti.

Ako sa Ježiš modlil?

Celý Ježišov život bol modlitbou. Ježiš odchádzal často najmä v noci na osamelé miesta, aby sa modlil. Jednota s Otcom v Duchu Svätom - to je zlatá niť Ježišovho pozemského života. Ježiš sa modlí žalm 22, ktorý začína slovami: "Bože môj, Bože môj prečo si ma opustil?" Berie na seba utrpenie celého Izraela, celého trpiaceho ľudstva. A ešte by som k tomu dodal slová z Matúšovho evanjelia Nie každý kto hovorí: "Pane, Pane" vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

Pápež Pius XII. a Slovensko

Dňa 12. marca 1939 sa uskutočnila korunovácia novozvoleného pápeža Pia XII.[1] Na tejto korunovácii sa zúčastnila aj česko-slovenská delegácia vedená ministrom poľnohospodárstva Ladislavom Feierabend, ktorý zastupoval prezidenta Emila Háchu. Delegácia mala svoju osobitnú slovenskú časť, o vyslaní a zložení ktorej rozhodla slovenská autonómna vláda. Tvorili ju minister školstva v autonómnej vláde Jozef Sivák a Ján Kaššovic odborový prednosta ministerstva vnútra, ktorého mu pridelili ako tajomníka.[2] Význam celej udalosti zdôrazňuje fakt, že Pius XII. bol prvým pápežom, korunovaným po podpísaní Lateránskych zmlúv s Talianskom, a to nielen ako duchovná autorita ale aj ako hlava suverénneho štátu Vatikán. Novozvolený pápež prijal na audiencií Jozefa Siváka dňa 14. marca 1939. Jozef Sivák počas audiencie poukázal na „...historické chvíle, ktoré Slovensko práve prežíva, a pripomenúc tisícročnú osvedčenú vernosť a oddanosť Slovákov vo viere a prítulnosti k Apoštolskej stolici, prosil som Sv. Otca, aby požehnal slovenský národ na prahu jeho nového slobodného života, ktorý práve v tejto hodine nastupuje. Sv. Otec odpovedal, prízvukujúc odovzdanosť do vôle Božej a neochvejnú dôveru v Boha, udelil apoštolské požehnanie a požehnal osobitne Slovensko...“[3] Neskôr pápež Pius XII. ako prvý pápež v dejinách pozdravil Slovákov slovenským pozdravom: „Pochválen buď Ježiš Kristus! Nech Boh žehná a opatruje slovenský národ!“[4]


[1] Porov. FRANZEN, A.: Malé církevní dějiny. Praha : Zvon, 1995, s. 269.
[2] SIVÁK, J.: Z mojich pamätí. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2003, s. 325.
[3] SIVÁK, J.: Z mojich pamätí. Martin : Vydavateľstvo Matice slovenskej, 2003, s. 327.
[4] Pôvodcom myšlienky, aby pápež prehovoril po slovensky, bol K. Sidor. Vec sa podarila realizovať vďaka pochopeniu generála Jezuitov Vladimíra Ledochowského. Slovenskú vetu naučil pápeža Pia XII. slovenský jezuitský bohoslovec Ján Dieška. SIDOR, K.: Šesť rokov pri Vatikáne. Scranton : Obrana Press, 1947, s. 15-18, 39-42.

utorok, 28. februára 2012

Čo je modlitba?

Modlitba je povznesenie duše k Bohu. Keď sa človek modlí, vstupuje do životného vzťahu s Bohom. Modlitba je veľkou bránou k viere. Ten, kto sa modlí, nežije už viac zo seba, pre seba a z vlastných síl. Vie, že jestvuje Boh, s ktorým sa môže porozprávať a čoraz viac sa mu zverovať.

Môžeme sa modliť kdekoľvek?

Áno, modliť sa môžeme úplne všade. Napriek tomu katolík vyhľadáva tiež miesta, kde Boh "prebýva" osobitným spôsobom. Sú to predovšetkým katolícke kostoly, kde je náš Pán prítomný sviatostným spôsobom vo svätostánku. Je dôležité modliť sa všade: v v škole, v autobuse, na večierku, medzi priateľmi. Celý svet musí byť preniknutý požehnaním. Rovnako dôležité však je navštevovať posvätné miesta, na ktorých na nás v určitom zmysle čaká Boh, aby sme si pri ňom mohli odpočinúť, načerpať silu, nechať sa naplniť.

pondelok, 27. februára 2012

Pôstne zamyslenie

Dívame sa do hĺbok vesmíru a atómového jadra a snažíme sa dostať čo najbližšie k prapôvodu, k základu a pravému princípu všetkého. Už starí filozofi ho hľadali pred tisíckami rokov. Vo vzduchu, v zemi, v ohni, vo vode, iní potom v číslach, takmer všade a neskôr vo vlastnom rozume.
Kresťanstvo je práve toto - obrat späť k stredu, "záťah na hlbinu", do tajomstva "neprístupného svetla", ktoré naplňuje šťastím z poznania. Práve kresťanstvo je prebudenie, "vzkriesenie" všetko zo spánku zabudnutia na svoj pôvod.