utorok, 31. januára 2012

Obecná ľudová škola Prílepy

Výstavba Obecnej ľudovej školy bola schválená obecným zasadnutím v roku 1928. Nová škola bola otvorená 1.1.1929. Prvým učiteľom bol Gejza Böhm. Učiteľ Gejza prišiel aj so svojou manželkou Margitou Böhmovou rodenou Machayovou, ktorí prišli z Dolnej Lehoty v okrese Brezno. Ako to už v tých časoch bývalo deti bohatých rodín išli do Meštianskej školy a do Gymnázia v Zlatých Moravciach, ale deti chudobných nemali žiadnu šancu ísť ďalej do školy nakoľko nemali na zaplatenie školného, kníh ako aj oblečenia. 
Učitelia v Obecnej Ľudovej škole Prílepy. Mojim prvým známim učiteľom je Gejza Böhm učil na Obecnej Ľudovej škole v Prílepoch do roku 1952. Anna Končálová do roku 1964. Manželia Trhanoví v roku 1967 si zmenili priezvisko na Kusohorskí ktorí učia v Prílepoch do roku 1974. Jozef a Hedviga Lukyoví pôsobia v Prílepoch až do ukončenia školy a to ku dňu 1.9.1989. Prvá fotografia deti s učiteľom Gejzom Böhmom. Druhá fotografia deti na prvom svätom prijímaní odfotografovaní pri Obecnej Ludovej škole v Prílepoch.



Zdroj: z archívu Anny Michalkoc-Kudrejovej

Cyril a Metod

   Svätý Cyril a Metod pochádzali z viacdetnej rodiny vysokého cisárskeho dôstojníka, matka bola pravdepodobne slovanského pôvodu. Metod študoval právo a stal sa štátnym úradníkom. Konštantín sa vzdelával vo filozofii na cisárskej škole v Carihrade. 
    Po ukončení štúdií je vysvätený za kňaza a pôsobí ako tajomník carihradského patriarchu. 
   Neskôr ho cisár vymenoval za profesora na cisárskej škole. Po nástupe Michala III. Na trón žijú obaja bratia v kláštore na hore Olymp, kde sa stal Metod predstaveným. Cisár ich zaradil do misie k Chazarom, kde pri meste Cherson objavili ostatky sv. Klementa. Roku 863 ich Michal III. Posiela na žiadosť kniežaťa Rastislava na Veľkú Moravu, kde prinášajú staroslovienske písmo – hlaholiku a prvé preklady svätých kníh. A však ešte pred požiadavkou k Michalovi III. sa knieža Slovanov Rastislav obrátil s prosbou na sv. Mikuláša ten mu však nemohol poslať učiteľov znalých slovanského jazyka[1]. Prosba Michalovi III od kniežaťa Rastislava „Z milosrdenstva Božieho sme zdraví. A prišli k nám kresťanskí učitelia mnohí z Talianska, Grécka, Nemecka a učia nás rozlične, ale my Slovieni, prostý ľud, nemáme kto by nás naučil pravdu a vysvetlil zmysel. A tak, dobrý vladár, pošli nám takého muža, ktorý by nás upravil ku všetkej spravodlivosti, aby aj iné kraje, keď to uvidia, nás napodobnili. Veď od vás na všetky strany dobrý zákon vychádza.“[2] Cisár Michal III. odpísal kniežaťu Rastislavovi takto: „Boh... zjavil písmená pre jazyk váš, čo odprvu nebývalo, ale iba v prvé roky, aby ste aj vy pripočítali k národom veľkým, ktoré Boha slávia svojim rodným jazykom. A tak sme ti poslali toho, komu ich zjavil, muža vzácneho a pravoverného, učeného veľmi a filozofa. A hľa, prijmi dar väčší a hodnotnejší nad všetko zlato i striebro. Všetkých povzbuď, aby neleňošili, ale nastúpili cestu pravdy... a zanecháš pamiatku svoju budúcim rodom podobne ako veľký cisár Konštantín.[3] Roku 868 prinášajú do Ríma ostatky sv. Klementa a obhajujú pred Hadriánom II. starosloviensku bohoslužbu. Konštantín v Ríme ochorel a vstúpil do kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril. Tu roku 869 zomrel. Metod, vysvätený za arcibiskupa, sa vracia na Veľkú Moravu.[4]



[1] ŠMÁLIK, Š.: Boží ľud na cestách. Bratislava: Lúč, 1997, s. 229.
[2] ŠMÁLIK, Š.: Boží ľud na cestách. Bratislava: Lúč, 1997, s. 229.
[3] ŠMÁLIK, Š.: Boží ľud na cestách. Bratislava: Lúč, 1997, s. 230.
[4] RUSINA, I., ZERVAN, M.: Životy svätých. Bratislava: Pallas, 1994, s. 131. 

nedeľa, 15. januára 2012

Verím v život večný?

Kresťan, ktorý spája svoju smrť s Ježišovou smrťou, chápe smrť ako príchod ku Kristovi a ako vstup do večného života. Keď Cirkev nad umierajúcim kresťanom posledný raz vyslovila slová rozhrešenia, ktoré vyjadrujú Kristovo odpustenie, keď ho posledný raz poznačila posilňujúcim pomazaním a vo viatiku mu dala Krista ako pokrm na cestu.

piatok, 6. januára 2012

Sleduj stopu svojej túžby

Predstavy ťa k ničomu nenútia. Dávajú ti slobodu vidieť, čo vidieť chceš. Umožnujú ti nový pohľad. Otvárajú okná, ktorými získaš nový pohľad na predtým možno prehliadane veci. Predstavy ťa zasiahnu tam, kde práve si. Do predstáv sa dajú vložiť osobné túžby, či už sú pohanské, alebo kresťanské. Sleduj stopy svojich túžob a predstavy ti sprístupnia tajomstvo tvojho života.

streda, 4. januára 2012

Všetko je dobré

Veselosť nie je len obyčajná charakterová vlastnosť, s ktorou sa človek narodí. Vzniká veľkou dôverou, že takých, akí sme, nás prijmú a všetko bude napokon dobré. Vzniká odvahou pozrieť sa do očí pravde o sebe.  

utorok, 3. januára 2012

Prijmi vlastné city

Mužom padne neraz zaťažko zaoberať sa svojím vnútorným životom. Radšej sa vyhýbajú pravdivému poznaniu o sebe a svoju energiou prenesú na zamestnanie, v ktorom sa obetujú pre rodinu. No o čo menej sa poznajú, o to viac sa boja cudzinca v sebe. A o to nervóznejšie reagujú na zrkadlo, ktoré im neraz nastavia ich deti.

pondelok, 2. januára 2012

Aj veľkí ľudia boli len ľudia

Biblia obsahuje utešujúce posolstvo: aj veľké osobnosti dejín spásy boli len ľuďmi.
Keby sme sa chceli podobať Pavlovi, Petrovi, Mojžišovi alebo Dávidovi, neznamená to, že musíme byť dokonalí. Veľké vzory majú iný význam. Aby sme sa dokázali v našej situácii so svojimi chybami a slabosťami, ale aj schopnosťami opýtať, čo Boh odo mňa očakáva, čo je moje pôvodné poslanie. Boh môže vidieť aj moje chyby. Pretože ak mám chyby, som citlivejší voči iným a nebudem sa nad nimi povyšovať, budem milosrdný - to je Božie posolstvo milosrdenstva lásky. "Perfektný" človek predstavuje obraz účtujúceho Boha, ktorý rozmýšľa,  či má byť niečo zapísané ako "dal" alebo "má dať", predstavuje obraz Boha výkonov, Boha bezchybnosti. Ježiš však ohlasuje Otca - prirodzene takého, čo má voči nám nároky, ale predovšetkým milosrdného, ktorý nás prijíma takých, akí sme.